LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Lexikológia skúma lexiku v jej rôznych aspektoch, preto rozoznávame základné lexikologické disciplíny: lexikálna sémantika, onomaziológia, frazeológia, derivatológia, lexikografia, terminológia.

Lexikálna sémantika (semaziológia) je náuka o lexikálnom význame jazykových výrazov. Zaoberá sa významom lexikálnych jednotiek a ich významovými vzťahmi (napr. synonymiou, homonymiou, polysémiou či antonymiou). Skúma vzťah medzi javom mimojazykovej skutočnosti (myšlienkovo spracovaným odrazom) a zvukovým stvárnením v slovnom znaku.

Onomaziológia (teória označovania a pomenúvania) študuje lexikálne jednotky z aspektu ich vzniku a fungovania v pomenúvacom procese.

Frazeológia je náuka o ustálených obrazných viacslovných lexikálnych jednotkách – frazeologických jednotkách (frazémach). Môže tiež predstavovať súbor frazém národného jazyka.

Derivatológia (odvodzovanie slov) je náuka o slovotvorne motivovanej časti slovnej zásoby, ktorá zahŕňa skúmanie tvorby slov, pravidlá a prostriedky tvorenia nových slov odvodzovaním a skladaním a zároveň zahŕňa skúmanie slovotvornej motivácie slovotvorná motivácia (systémotvorný princíp v slovnej zásobe, ide o príčinnú zdôvodnenosť formy a významu slova, používateľ možno prostredníctvom nej zodpovedať otázku, prečo sa niečo pomenúva tak či onak)
vzťahov slovotvornej motivácie medzi východiskami tvorenia slov a výslednými utvorenými pomenovaniami.

Lexikografia je náuka o vedeckom zostavovaní slovníkov. Je to aplikovaná veda o slovnej zásobe, ktorá zahŕňa teóriu lexikografie, tvorbu slovníkov (výber slov v slovníku, stavbu hesla, spôsoby výkladu významu, exemplifikáciu a pod.), tvorbu vedeckých slovníkov rôznych typov (typológiu slovníkov). Slovník je druh odbornej jazykovednej publikácie, v ktorej sa osobitnými postupmi realizuje lexikografický opis slovnej zásoby usporiadaný podľa určitého princípu (výkladový slovník) alebo sa konfrontuje slovná zásoba dvoch alebo viacerých jazykov (prekladový slovník). V obidvoch slovníkoch sa slovná zásoba usporadúva abecedne a jednotlivé spracované heslové slová sa nazývajú slovníkové heslá slovníkové heslo (súborne slovníkové heslo/slovníková stať výkladového slovníka obsahuje spravidla gramatické, ortografické, ortoepické a lexikálne údaje), heslové jednotky alebo heslové state. Cieľom slovníka je všeobecne informovať o význame slov (Mistrík, 1998, s. 189).

Slovníky sa klasifikujú podľa obsahového kritéria alebo užších kritérií, podľa toho rozoznávame typy slovníkov, napríklad (Mistrík, 1998; Píšová, 2008):

• podľa časového kritéria ide o synchrónne a diachrónne slovníky (napr. historické historický slovník (spracúva slovnú zásobu z predspisovného obdobia od najstarších čias tak, ako je zachovaná v rukopisoch i tlačených písaných jazykových pamiatkach a v starších písomnostiach) a etymologické slovníky etymologický slovník (spracúva výsledky genetického výskumu slovnej zásoby, informácie o pôvode a o pôvodných významoch slov));
• podľa oblasti vznikajú napríklad frazeologické slovníkyfrazeologický slovník (spracúva frazeologickú lexiku), dialektologické slovníkydialektologický slovník (spracúva nárečovú lexiku), slangové slovníkyslangový slovník (spracúva slangovú lexiku), pravopisné slovníkypravopisný slovník (zameriava sa na opis pravopisu) a výslovnostné slovníkyvýslovnostný slovník (spracúva výslovnosť);
• podľa vzťahu formy a obsahu ide o synonymickésynonymický slovník (obsahuje synonymické rady alebo dvojice synoným, pričom heslovým slovom je základné slovo synonymického radu, tzv. dominanta), homonymickéhomonymický slovník (spracúva časť slovnej zásoby, tzv. homonymá, t. j. slová rovnako znejúce, ale významovo odlišné) a paronymické slovníkyparonymický slovník (spracúva paronymá, teda slová s rozdielnym významom a podobnou zvukovou realizáciu);
• podľa usporiadania slov, prípadne ich súčastí sa tvoria frekvenčné slovníkyfrekvenčný slovník (zachytáva slovnú zásobu súčasnej slovenčiny podľa frekvencie (častosti používania) a je založený na textových a jazykových zdrojoch národného korpusu), retrográdne slovníkyretrográdny slovník (zachytáva a zoraďuje lexiku slovnej zásoby súčasnej slovenčiny retrográdne, teda abecedne od konca podľa zakončenia) a morfematické slovníkymorfematický slovník (zachytáva morfematickú štruktúru jednotlivých slov národného jazyka, čiže spracúva lexiku z hľadiska morfematiky);
• podľa média rozoznávame knižné slovníkyknižný slovník (slovník v tlačenej verzii) v tlačenej verzii a elektronické slovníkyelektronický slovník (online sprístupnený na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV (JÚĽŠ SAV), dostupný na www.juls.savba.sk) online sprístupnené na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV (JÚĽŠ SAV), dostupné na juls.savba.sk;
• podľa počtu spracúvaných jazykov rozoznávame viacjazyčné a jednojazyčné slovníky, kde má dominantné postavenie výkladový slovníkvýkladový slovník (typ slovníka, v ktorom sa vysvetľujú významy slov prostredníctvom vecného výkladu, teda prostredníctvom krátkeho a výstižného opisu charakteristických znakov a vlastností pomenúvaného predmetu, vlastnosti alebo deja). Vo výkladovom slovníku sa slovníkové heslo uvádza:
  • s minimálnou gramatickou charakteristikou (vybraté gramatické tvary, určenie slovného druhu a jeho základných gramatických kategórií, väzba);
  • prípadne aj s výslovnosťou slova v hranatých zátvorkách;
  • v prípade polysémického slova sa v jeho rámci pod arabskými číslicami uvádzajú jednotlivé semémy (významové slová): najprv základný význam a potom prenesený význam;
  • v prípade štylisticky príznakových slov sa jednotlivé významy lexémy štylisticky hodnotia štylistickým kvalifikátorom a vysvetľujú sa v sémantizácii prostredníctvom hodnotiacich skratiek, napr. (expresívne slová), kniž. (knižné slová);
  • ďalej sa uvádza exemplifikácia: ak je slovo kľúčovým slovom frazémy, uvádza sa aj celá frazéma s výkladom alebo odkaz na ňu;
  • za gramatickými údajmi a štylistickými charakteristikami sa niekedy uvádza skratka jazyka, z ktorého slovo alebo koreň pochádza, napr. angl. (anglický jazyk), nem. (nemecký jazyk).

Terminológia je náuka o odborných názvoch (termínoch). Zaoberá sa základnými vlastnosťami odborných termínov a ich významom. Skúma štruktúru odborných termínov. Predmetom jej záujmu sú zdroje, normalizácia a kodifikácia odborných termínov, terminologizácia a determinoligizácia pomenovaní. Na základe toho vymedzuje terminológia termínytermín (odborný názov, ktorý pomenúva pojmy istého vedného alebo pracovného odboru so špecificky vymedzeným významom pomocou definície, je zachytený v terminologických slovníkoch, napr. Lingvistický slovník od J. Mistríka z roku 1998) a terminologické sústavy. Terminológia je jednak lingvistická disciplína o odborných termínoch, jednak súhrn termínov istého vedného alebo pracovného odboru, napr. lekárska, technická, literárnovedná terminológia a podobne (Pavlovič, 2015, s. 80). Termíny sa nachádzajú a vysvetľujú v terminologických slovníkoch a vo výbere aj vo všeobecných výkladových slovníkoch.