LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

UNIVERBIZÁCIA (ZJEDNOSLOVŇOVANIE) je pretvorenie jednoslovných lexikálnych jednotiek z viacslovných pomenovaní (VP); výsledkom procesu univerbizácie sú univerbáty. Pri univerbizácii musí byť motivantom viacslovné pomenovanie, nie však voľná syntagma. K univerbizácii dochádza podľa M. Ološtiaka (2011, s. 138) v procese straty syntaktickej motivácie, keď sa z viacslovného (syntakticky motivovaného) pomenovania stáva jednoslovné (syntakticky nemotivované) pomenovanie. V rámci univerbizácie dochádza aj k výskytu variantných foriem univerbátov, napr. morseovka/morzeovka, MHD-čka/emhádéčka, zédéška/zédeeška (porov. Palková, 2015, s. 298).

Univerbizačným motivantom môže byť (porov. Ološtiak, 2011, s. 25 – 31).:

• neutrálne viacslovné pomenovanie (minerálna voda → minerálka),
• viacslovný termín (rezací stroj → rezačka),
• viacslovné proprium (Lomnický štít → Lomničák)
• frazeologizmus (Achillova päta → achilovka).

Syntézou viacerých kritérií rozoznávame tieto štyri hlavné typy a podtypy univerbizácie (Ološtiak a kol., 2015, s. 304 – 330):

• derivačná a kompozičná slovotvorná univerbizácia,
• eliminačná (eliptická) univerbizácia,
• abreviačná (sprostredkovaná) univerbizácia.

Derivačná a kompozičná slovotvorná univerbizácia je prechodným javom medzi deriváciou a pretváraním, keď sa síce odvodzuje, ale nevzniká nový lexikálny význam (Dolník, 2003, s. 161). Pri derivačnej univerbizácii sa pretvára viacslovné pomenovanie (najčastejšie dvojslovné) na jednoslovné, pričom sa vynechané slovo (určovaná časť pomenovania – substantívum) nahrádza slovotvornou príponou (často ide o formanty –k-ového typu), najčastejšie -ka/-ko/-ka, -ák/-iak, -ovka, -ina/-čina pripojením k určujúcej časti pomenovania (k adjektívu, zriedkavo k numeráliu), napr. základná škola → základka, rodičovské združenie → rodičko, vodičský preukaz → vodičák, nákladné auto → nákladiak, španielsky jazyk → španielčina (porov. Furdík, 2004; Vuzňáková, 2006). Derivačná univerbizácia je najproduktívnejším typom univerbizácie so vznikom najväčšieho počtu univerbátov (vyše 90 %), z toho najviac je zastúpená sufixálna derivácia, len výnimočne sa realizuje univerbizácia transflexiou, napr. mobilný telefón → mobil (Ološtiak, Ivanová, 2013, s. 141). Kompozičná univerbizácia je zriedkavá, pričom sa neeliminuje žiadny komponent viacslovného pomenovania a VP sa pretvára na kompozitum v rámci postupu vlastnej kompozície pomocou spájacej morfémy (elektrický šok → elektrošok) alebo bez nej (benzínová pumpa → benzínpumpa) (Ološtiak, Ivanová, 2013, s. 142).

Eliminačná (eliptická) univerbizácia – v tomto procese dochádza k vypúšťaniu časti viacslovného pomenovania, pričom sa slovo vynechá bez náhrady, napr. hlavná sestra → hlavná, skúškové obdobie → skúškové, triedny učiteľ → triedny, kožné oddelenie → kožné.

Abreviačná (sprostredkovaná) univerbizácia – do procesu univerbizácie vstupujú abreviáty (skratky) vytvorené v procese redukcie z viacslovných pomenovaní, následne vznikajú univerbáty – skratkové slová (nejde teda o priamu univerbizáciu). Tento druh univerbátov sa využíva v ústnom vyjadrovaní, i keď sú utvorené zo skratiek z písaného jazyka, napr. spoločnosť s ručením obmedzeným → s. r. o. → eseročka, súkromná bezpečnostná služba → SBS → esbéeska, Mestská hromadná doprava → MHD → emhádečka, Cesta hrdinov Slovenského národného povstania → Cesta hrdinov SNP → Esenpéčka.

Príčiny vzniku a využitie univerbátov

Univerbizácia je charakteristická ekonomizáciou, čiže úspornosťou a jej doménou je preto sféra bežnej hovorovej komunikácie. Ako všeobecnejší termín na tento jav úspornosti v jazyku možno použiť jazyková ekonómia, resp. ekonomika výrazu (porov. Findra, 2013, s. 106). Univerbáty možno rozoznávať podľa príznakov na osi spisovné – nespisovné a oficiálne – neoficiálne. Mnohé univerbizované slová vznikli v úzkej slangovej komunikácii, v profesijnom slangu či v záujmovej oblasti a postupne prenikli do spisovnej sféry jazyka. Viaceré univerbizované pomenovania sa stali štylisticky neutrálnymi, čiže bezpríznakovými lexikálnymi jednotkami, rovnako sa z nich mohli stať termíny. Niektoré univerbáty si zachovali svoju štylistickú príznakovosť, a preto slúžia v jazykovej praxi na upútanie príjemcu a pôsobenie na neho v určených intenciách (Bosák, 1984, s. 69). Vzhľadom na dynamické procesy v jazyku a aktualizáciu jazykových prostriedkov či vzhľadom na hovorovú a hovorenú  povahu univerbátov nemožno hovoriť o uzavretom súbore a ďalej sa počíta s neustálym pribúdaním univerbátov v slovenčine.