LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

SYNONYMIA pochádza z gréčtiny zo slova synónymus: syn- = spolu, onoma = meno a značí rovnoznačnosť. Ide o sémantický vzťah medzi formálne rozdielnymi (odlišnými) jazykovými jednotkami so zhodným, totožným alebo podobným, blízkym významom. Je to jav, keď sa jedna vec pomenúva viacerými slovami.

V procese synonymie vznikajú synonymá ako rovnoznačné slová s rovnakým alebo podobným významom a rozdielnou formou. Synonymá sú zoskupené do štruktúrovaných útvarov zložených z viac ako 2 synoným, do tzv. synonymických radov. Členy synonymických radov spája významová zhoda, resp. podobnosť, pričom majú synonymá spoločný významový základ = významové jadro, ale jeho členy tohto radu nie sú rovnocenné. Synonymické rady s rovnakým alebo blízkym významom zachytáva Synonymický slovník slovenčiny (SSS, posl. upr. vyd. je z roku 2004), a hoci sa pri opise lexikálnych synoným v Synonymickom slovníku slovenčiny vychádza zo stavu v súčasnom spisovnom jazyku, v záberoch synonymických radov sa hranica spisovnosti neraz prekračuje, pretože aj v oblasti synonymie pôsobí dynamika jazyka. Základným (dominantným) členom synonymického radu je dominanta (oporné slovo), ktoré stojí v čele synonymického radu (tvorí záhlavie hesla) a ktoré je vo svojom základnom význame. Je to najfrekventovanejšie slovo so štylisticky neutrálnou hodnotou a zvyčajne patrí do jadra slovnej zásoby. Významovo najbližšie synonymum stojí za dominantou na prvom mieste zvyčajne bez ohľadu na jeho štylistickú alebo inú príznakovosť. No ak synonymický rad neobsahuje neutrálny člen, dominantou sa stáva i príznakové slovo (Synonymický slovník slovenčiny, 2004, s. 13). Okolo dominanty sa zoskupujú ďalšie členy synonymického radu, napr. spať – expr. spinkať – det. búvať – expr. drichmať – expr. chrápať. Synonymá patria vždy k tomu istému slovnému druhu, pretože pomenúvajú rovnakú skupinu slov.

Synonymá členíme podľa viacerých kritérií (napríklad podľa významovej zhody/odlišnosti, podľa odlišného sekundárneho sémantického príznaku, podľa prítomnosti slovotvorného formantu či podľa zložitosti výrazu) a podľa toho rozlišujeme napríklad:

• úplné/absolútne synonymá (významovo totožné) so zhodnými štylistickými príznakmi, patria sem napríklad medzinárodné termíny a ich slovenské ekvivalenty, ale aj bežné pomenovania, napr. rajčiak – paradajka/rajčina, konsonant – spoluhláska;
• významovo odlišné (neúplné) synonymá s rozdielnymi štylistickými príznakmi (jesť – zjemn. papať, pejor. šrotovať);
• ideografické synonymá, pričom sú podmienené rozličným prístupom k danej skutočnosti, napr. dôležitý (termín) – významné (jubileum);
• špecifikačné synonymá, v ktorých ide o rozdielny prvok všeobecného a jednotlivého, napr. cesta – diaľnica;
• intenzifikačné synonymá, v ktorých sa uvádza rozdielny stupeň, intenzita základného významu, napr. pršať – liať – mrholiť;
• slovotvorné synonymá s odlišným prefixomprefixom (slovotvorná predpona), napr. mimomanželský – nemanželský, oblievačka – polievačka,
• slovotvorné synonymá s odlišným sufixomsufixom (slovotvorná prípona), napr. schodisko – schodište, gombík – gombička;
• synonymá s úplným a skráteným názvom, Slovenská republika – SR;
• synonymá vo forme jednoslovných a viacslovných pomenovaní, napr. mlčať – držať jazyk za zubami, ľúbiť – mať rád.

Štylistické využitie synoným: primárne pri tvorbe a pri formulovaní jazykových prejavov, a to pri hľadaní optimálnych výrazových prostriedkov, pri zbavovaní prejavu jednotvárnosti a častého opakovania slov ako variabilizačný prostriedok, pretože synonymá sú dôkazom všestrannosti a vypracovanosti jazyka. Hovorový, umelecký a publicistický štýl sa vyznačuje vysokým stupňom synonymie na dosiahnutie nevšednosti, zaujímavosti a živosti jazykového prejavu. V umeleckých textoch sa využívajú synonymá na estetizáciu textu. Synonymné prostriedky sa využívajú ako prostriedky zafarbujúce text, napríklad s cieľom charakterizácie postáv či prostredia. V rétorickom štýle sa využíva na gradáciu výrazu. Čím je jazyk bohatší na synonymné prostriedky, tým lepšie predpoklady má pre bohatšiu štylizáciu (porov. Mistrík, 1997; Čechová, Krčmová, Minářová, 2008).