LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

PARONYMIA alebo formálna podobnosť je jav, pri ktorom sa vedľa seba náhodne ocitnú dve jazykové jednotky, ktoré sú zvukovo i gramaticky podobné. Je to vzťah medzi jazykovými jednotkami založený na formálnej, obyčajne fonetickej podobnosti a významovej odlišnosti (Ripka, Imrichová, 2004, s. 75). Paronymá sú slová, ktoré sú  formálne podobné, nie však totožné a obsahovo rozdielne, teda sú to slová blízke tvarom, napr. drak – mrak – frak – brak – vrak – zrak.  Paronymá nemajú v jazyku stabilnú funkciu ani miesto, pretože často vznikajú náhodne. Paronymiu spracúva Paronymický slovník (Škvareninová, 1999).

Paronymia vzniká tromi možnými spôsobmi (porov. Pavlovič, 2015, s. 51):

• v rýchlom toku spontánneho rečového prejavu;
• na základe asociácie a vedľajších významov, napr. umelý – umelecký, krížovky – križovatky, hlavný – hladný;
• na základe neúplnej jazykovej kompetencie (napr. prejav v detskej reči alebo prejav cudzinca-začiatočníka hovoriaceho po slovensky).

Štylistické využitie paroným: v umeleckej literatúre (hlavne v poézii), esejistike, publicistike a v rečníckom prejave ako zámerný prvok na oživenie či osvieženie textu. Naopak, sú nevhodné v oficiálnej odbornej alebo úradnej komunikácii, teda vo vedeckých, právnych či administratívnych textoch. Paronymiu využíva napríklad štylistická figúra kalambúr (fr. calembour = slovná hra), napr. Literatúra nie je frázerstvo, ani frézarstvo, ani frizérstvo. (A. Matuška). K paronymickým slovným hrám patrí aj anagram (zašifrovanie slova alebo výpovede v texte), napr. obal na triko – kolaboranti, ujko nekŕmi – rukojemník, alebo aj palindrom (slovo, veta alebo verš, ktorých znenie sa pri čítaní odzadu nemení alebo aspoň nestráca zmysel), napr. V ELIPSE SPÍ LEV, KOBYLA MÁ MALÝ BOK, UVAR KRAVU (Kamenčík, Kochan, 2019).

Zhrnutie kľúčových pojmov: