LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Lexika národného jazyka sa triedi na základe rovnakých suprasémantických hodnôtsuprasémantická hodnota (vychádza zo suprasémantiky, ktorá sa vzťahuje na vonkajšie okolnosti výskytu lexikálnych jednotiek a zahŕňa suprasémantické príznaky, ktoré sa navrstvujú na sémantiku lexikálnych jednotiek; suprasémantická hodnota vychádza zo sústavy parametrov: spisovnosť/nespisovnosť, štýlová príslušnosť, časová špecifickosť, pôvod, citová neutrálnosť/príznakovosť), ktoré rozčleňujú pomenovania do istých homogénnychhomogénny (alebo rovnorodý, jednoliaty majúci rovnomerné zloženie, štruktúru alebo ktorého časti, prvky majú rovnaké vlastnosti) vrstiev, prípadne podvrstiev.

V školskej praxi sa pri vyčleňovaní slovnej zásoby preferuje prístup, ktorý vyčleňujú spoluautori Ripka a Imrichová (2004), podľa 3 základných opozitných dvojíc príznakov vyčlenených na základe kritéria miery spisovnosti (využívanie lexiky v rozličných štýloch verejného styku) a na základe aktualizácie alebo automatizácie výrazu (využívanie umeleckého štýlu, metafor, metonymií a obrazných pomenovaní, frazeológie):

• spisovnosť (spisovná lexika) – nespisovnosť (nespisovná lexika);
• štylistická bezpríznakovosť (nocionálne slová/neutrálna lexika) – príznakovosť (časovo príznaková lexika a štýlovo príznaková lexika);
• neexpresívnosť (nocionálne slová/neutrálna lexika) – expresívnosť (expresívne slová s kladným a záporným príznakom).

Z hľadiska spisovnosti sa slovná zásoba delí na:

• spisovnú (spisovné slová, štandardné slová, profesionalizmy);
• nespisovnú (subštandardné slová, slangové slová = slangizmy a profesijný slang, argotizmy, dialektizmy = nárečové slová). Nespisovná lexika predstavuje vnútorne diferencovanú vrstvu slov, ktorá do spisovného jazyka nepatrí z viacerých aspektov, a to z aspektu:
• sociálneho používania lexiky s ohraničeným používaním (sociálne alebo profesionálne vymedzený okruh používateľov);
• teritoriálneho používania lexiky s ohraničeným používaním (okruh používateľov s geograficky vymedzenými nárečiami);

neadaptovanosti, interslangovostiinterslangovosť (lexikálne jednotky, ktoré prekročili hranice sociálnej ohraničenosti a stali sa interslangovými jednotkami a zvýšenej miery expresívnosti (súvislosť s nápadnosťou formy slov a s pôvodom v cudzích jazykoch a slangoch).