LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Subštandardné slová (subšt.) sa používajú na zámerné odlíšenie od spisovnej normy, na oživenie prejavu, majú širšiu komunikačnú platnosť. Pre subštandardné výrazy je typické to, že sa pri nich zreteľne uvedomuje nedostatok spisovnosti. „Tým je motivované aj ich označenie, pričom sa vychádza z významu slova štandardný, t. j. taký, ktorý  má dobrú, ustálenú úroveň; subštandardným lexikálnym prostriedkom táto vlastnosť chýba.“ (KSSJ, 2003, s. 31) Typické sú pre nepripravené, súkromné a neoficiálne prejavy. Nie sú sociálne ani územne obmedzené. Nepodliehajú kodifikácii a od štandardu sa odlišujú rozsiahlejším preniknutím individuálnych, sociálnych a nárečových prvkov (Ripka, Imrichová, 2004, s. 94). „Sú to slová výrazne charakterizujúce prejav svojou nápadnosťou, nezvyčajnosťou, neadaptovanosťou v spisovnom jazyku.“ (Kačala, 1983, s. 291) Vo výkladových slovníkoch sa označujú skratkou subšt.

Na základe typických čŕt, ako je cudzí pôvod, obmedzenosť v používaní a zvýšená miera expresívnosti, vyčleňujeme 3 typy subštandardných slov (porov. Píšová, 2008, s. 37):

1. cudzojazyčné slová, ktoré sa v spisovnej slovenčine nedostatočne adaptovali, napr. z nemčiny (ksicht, šnicľa, vercajg), z češtiny (blbec, mazaný, mindrák) alebo z angličtiny (trable, topmodelka, toastovač, šopingovať);
2. slangové slová, ktoré prekročili hranice sociálnej ohraničenosti a stali sa interslangovými jednotkami, napr. nervák, vodičák, drasťák, kravina, šampus, občianka, dopo;
3. slová s nadmernou expresivitou, napr. hovadský, šlohnúť, zabásnuť, sexi/sexy.

Slangové slová alebo slangizmy (slang.) sú typické pre isté sociálne skupiny alebo pre isté vekové skupiny. Ide o súbor nespisovných pomenovaní, ktoré používajú pri vzájomnom bežnom dorozumievaní sa ľudia istej pracovnej alebo záujmovej sféry. Slang je súčasť sociolektov, ktoré slúžia členom konkrétneho spoločenstva na špecifikáciu ich neoficiálnej komunikácie s cieľom byť originálny, kreatívny. Keďže sa slang vyskytuje najčastejšie v reči mládeže, možno predpokladať, že sa v ňom uplatnia aspekty mládežníckej komunikácie, ako je napríklad zmysel pre recesiu manifestovanú hyperbolizovaním sémantického komponentu menšej alebo väčšej pejoratívnosti vo výraze (ucho – nováčik, konsky – veľmi), zmysel pre metaforu (oháknuť – obliecť sa spoločensky, oxidovať – otravovať), zmysel pre hravosť prejavujúci sa deformáciou formy (slonina – slovenčina, focík – futbal, Ď – ďakujem, JJ – jasné, áno), zmysel pre skratku a pre rýchlu komunikáciu sa prejavuje mutiláciou (spotvorením) slov (kupko – kúpalisko, učka – učiteľka, konfera – konferencia, gynda – gynekológia), zmysel pre výstrednosť a originalitu sa odráža najmä na vzniku hodnotiacich slov (senzi – výborne, bagrovať – jesť) (Mistrík, 1997, s. 103 – 104). Slangové slová majú často prenesený význam (nadrviť sa učivo, letieť zo skúšky) a sú charakterovo výrazne expresívne a gestačné  (keď ty, tak aj ja) (Chýlová, 2008), napr. (gaučing, feši, hysák).

Pre slang je typická časová premenlivosť, preto ak sa slangový výraz začne pociťovať ako fádny a celospoločensky známy, vytvára sa nové slangové slovo a to pôvodné sa štylisticky prehodnotí, napr. slovo diplomovka sa stalo hovorovým spisovným výrazom a to pôvodné nahradilo slangový výraz diplomka, podobne ako dvojica fitnesko a fitko.

Slangové slová sú charakteristické určitou deformáciou výrazu, a preto sa na tvorbu slangových slov využívajú tieto slovotvorné postupy (Ondrus, Horecký, Furdík, 1980, s. 180): skracovanie slov, resp. redukcia formy (senzi, šoubiz), používanie osobitných prípon –ák, -ka, -ko, -ár/-iar, -ačka  (bifľoš/bifliar, jasnačka), kombinácia obidvoch, resp. skracovanie slov → používanie osobitných prípon) (deják, slovina, kamoška/kamka), pričom výsledkom je výskyt variantných slangových slov.

Uvádzame niektoré typy slangových slov charakteristické pre isté sociálne (záujmové) skupiny alebo isté profesie:

• mládežnícky slang zahŕňa lexémy motivované bežnou komunikáciou mládeže, napr. didžina, ciga, foter; súčasným trendom pri vzájomnej komunikácii mladých ľudí sa stáva využívanie súboru skratiek a akronymov prevažne anglo-amerického pôvodu, ktorých primárnou doménou je oblasť internetovej komunikácie (Sedláčková, 2002, s. 19), napr. w8 – počkať, čakať (z angl. wait), JJ – áno, áno (z angl. YES); OMG – Ó bože! (z angl. Oh my god!); GL – Veľa šťastia! (z angl. Good luck!), BTW – mimochodom (z angl. by the way), komp (počítač, z angl. computer), noťas (z angl. notebook); rozdiel využívania slangových slov môže závisieť od pohlavia mládežníkov: register slangov dievčat sa pohybuje vzhľadom na ich záujmy v sfére módy, napr. nastylovať (vybrať si vhodné oblečenie, účes, mejkap), platformy (dámske topánky s vysokou podrážkou), look (výzor), kým u chlapcov dominujú športové slangové výrazy, napr. basket (basketbal), voliš (volejbal); vo výkladovom slovníku sa táto podtrieda slangu označuje skratkou mládež. slang. ;
• študentský aškolský slang využíva ohraničená societa mládeže v študentských kruhoch, pričom lexémy odrážajú veci a javy súvisiace so štúdiom, napr. deják – dejepis, blicovať – zámerne vynechávať vyučovanie v škole, baňa – nedostatočná, gympel – gymnázium, zemiak – zemepis, deják – dejepis, vyučko – vyučovanie, vysvečko – vysvedčenie, profák – profesor; vo výkladovom slovníku sa táto podtrieda slangu označuje skratkami štud. a  škol. slang.;
• vojenský slang zachytáva revoltu, šikanovanie, vojenskú komunikáciu, napr. buzerplac (nástupište v kasárňach alebo vo väzení), opušťák – povolenie opustiť posádku, kasárne, mazák – vojak základnej vojenskej služby, ktorý je na vojenskej službe viac ako rok, čiara – hranica, lampasák – vojenský dôstojník, lapiduch – vojak v zdravotnej službe, vo výkladovom slovníku sa táto podtrieda slangu označuje skratkou voj. slang. ;
• športový slang vzniká v komunikácii športovcov, trénerov, fanúšikov a športových redaktorov z dôvodu úspornosti a funkčnosti jazykového prejavu v športovom prostredí, napr. bajk – bicykel, delovka – silná strela loptou alebo pukom na bránku, banán – gól, najmä vo futbale, vo výkladovom slovníku sa táto podtrieda slangu označuje skratkou šport. slang. ;
• profesijný slang pramení z profesijných skúseností a vyskytuje sa v jednotlivých povolaniach ako špecifická lexika, kde sa príznak odbornosti a profesionálnosti výrazne pociťuje. Slangizmy ako špecifická vrstva lexiky je charakteristická expresívnosťou, variabilnosťou, aktuálnosťou a gestačnosťou, preto sa podľa Klinckovej (1990, s. 331) „využívajú v určitých komunikačných situáciách v odbornej sfére“. Podľa výskytu v jednotlivých profesiách rozoznávame napr. lekársky slang, napr. emerko/emeričko – magnetická rezonancia, epidurálka – epidurálna analgéza, žlťák/číňan/kanárik – dieťa s novordeneckou žltačou, prevetrať mozog – prepanovať lebku, oblbováky – lieky s tlmiacim účinkom, nerváci/nervoši – neurológovia, očiar – očný lekár); technický (tech. slang), stavebnícky (stav. slang), čiže remeselnícky slang, napr. hasák – francúzsky kľúč, šublera – posuvné meradlo, imbusák – kľúč na imbusové skrutky, šalovať – debniť.

Štylistické využitie slangov: slang sa považuje za významný charakterizačný a karikujúci prostriedok, preto sa často využíva v umeleckej literatúre na charakterizáciu osôb, prostredia či situácie alebo ako prostriedok na dosiahnutie humoru, napr. v literatúre pre deti a mládež. Slangy sa bežne využívajú v súkromných hovorených prejavoch, no v oficiálnych prejavoch sa kvalifikujú ako chyby proti jazykovej norme. Slangovú lexiku spracúva Slovník slovenského slangu (Hochel, 1993) a Slovník slangu a hovorovej slovenčiny (Oravec, 2014).

Argotické slová (argotizmy) sú slová úzkeho sociálneho nárečia a značia paralelné označenie nejakého javu skutočnosti, pričom dochádza k zatajovaniu prvotného významu slov a tým k posunom významov. Argotizmy sa používajú v istom okruhu nositeľov s cieľom utajiť obsah výpovede pred príslušníkmi iných sociálnych vrstiev, pre ktorých sú argotizmy nezrozumiteľné. Argotizmy teda slúžia istej skupine ľudí na tajné dorozumievanie. Cieľom argotických slov je skryť pravý význam slov a obsah komunikácie pred príslušníkmi inej vrstvy spoločnosti, napr. sýkorka – policajný strážnik, televízor – dorozumievanie sa z okna do okna (väzenský argot), kapustnica – káva (remeselnícky argot), bager – lyžica, nafta – čierna káva (vojenský argot).

Argot podlieha vývoju a zmenám, napr. keď argotizmy stratili príznak utajenosti alebo ak sa presúvajú z iných sociálnych nárečí, preto možno hovoriť o neostrej hranici medzi argotom a slangom. Pre argotizmy sú charakteristické tieto vlastnosti: utajovanosť, expresívnosť, obraznosť a eufemizácia správ (zjemnené pomenovanie nepríjemnej skutočnosti v spoločnosti, únosnejšie je prijať výraz čorknúť než ukradnúť alebo perník než pervitín).

Hlavné dôvody používania argotu sú:

• obrana pred predstaviteľmi zákona, kde sa argot využíva v deklasovanej vrstve spoločnosti (pašeráci, asociáli, zlodeji, bezdomovci, podvodníci, vydierači, zabijaci, súdne trestaní a pod.);
• zachovanie profesijného tajomstva príslušníkov istých umení a remesiel, kde sa argot využíva v ohraničenej vrstve spoločnosti, ktorá nie je v rozpore so spoločnosťou (v minulosti vandrovní remeselníci, v súčasnosti avantgardní umelci – „grafiťáci“).

Štylistické využitie argotizmov: v umeleckej literatúre na zámernú charakteristiku osôb alebo prostredia.

Nárečové slová (dialektizmy) sú lexikálne jednotky s územne ohraničenou oblasťou používania, sú viazané na niektoré územné nárečie. Majú funkčne vymedzenú platnosť používania, mnohé sú dokladom staršieho spôsobu života príslušníkov národa. Vo výkladových slovníkoch sa označujú skratkou nár. Výkladový slovník zachytáva nespisovné prostriedky iba vo veľmi obmedzenej miere. Nárečové slová detailne dokladá napríklad viaczväzkový Slovník slovenských nárečí (1. zv., 1994; 2. zv., 2006, 3. zv. 2021).

Dialektizmy sa členia viacerými spôsobmi, uvádzame širšie členenie dialektizmov:

• pravé dialektizmy = regionalizmy (vlastné lexikálne dialektizmy) sú nárečové slová, ku ktorým existujú synonymné výrazy spisovného jazyka, ktoré nadobudli širšiu územnú platnosť na úrovni regiónov, využívajú sa najmä v hovorenej komunikácii, napr. dovčúľ – doteraz, bandurky – zemiaky, dach – strecha, garád – priekopa, valal – dedina, tarkavý – strakatý; v KSSJ sa označujú skratkou nár. a v SSSJ sa označujú skratkou ;
• etnografizmy sú slová pomenúvajúce reálie, predmety, javy a činnosti z oblasti materiálnej kultúry, ktoré nemajú náprotivok v spisovnom jazyku, ide o názvy častí odevov, príbytkov, nástrojov, profesií a pod., ktoré sa vyskytujú len v niektorých miestnych nárečiach; užšie vyčlenené, špecifikované nárečové slovo etnografizmus uvádza len výkladový SSSJ pod skratkou ; napr. kolovrat/kolovrátok – polomechanické zariadenie používané na pradenie a súkanie priadze, krpec – jednoduchá obuv z ľahkého materiálu upevnená nad členkom remienkami, frišká – slovenský ľudový párový krútivý tanec v rýchlom tempe, kľag – teľací, kozľací alebo jahňací žalúdok používaný ako prírodné syridlo na zrážanie mlieka, gánok – krytá chodba pozdĺž vstupnej a uličnej časti domu;

Štylistické využitie dialektizmov: nárečím sa hovorí v rodinnom kruhu a v súkromných prejavoch blízkych osôb z rovnakého územného prostredia, dialektizmy sú teda súčasťou bežného hovoreného jazyka. Ako charakterizačný prostriedok bežného hovoreného jazyka istej časti národa  sa dialektizmy využívajú aj v umeleckej literatúre s určitým štylistickým estetizujúcim zámerom. Dialektizmy sa využívajú aj v reči ľudových rozprávačov a humoristov, kde figurujú ako výrazy naivity, primitívnosti či hlúposti a dodávajú vtipom a rozprávaniu istý kolorit a autentickosť. Vo vecných štýloch sa nárečové slová pociťujú ako príznakové prostriedky a kvalifikujú sa ako chyby proti jazykovej norme.

Zhrnutie kľúčových pojmov: