LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Termín (nomen) sa označuje jednak ako prvok konkrétneho súboru odborných pomenúvacích prostriedkov, jednak ako hlavný objekt teórie terminológie (Masár, 2000, s. 11). Termín možno definovať z hľadiska objektu teórie terminológie ako „prvok slovnej zásoby pomenúvajúci pojem vymedzený definíciou a miestom v systéme pojmov konkrétneho vedného odboru, techniky,  hospodárstva a ďalších činností“ (Masár, 1991, s. 29). Termíny nevznikajú spontánne v prúde reči, ale uvedomene v procese poznávania a myslenia. Uvedomenosť sa prejavuje aj pri systematizácii termínov a ich používaní v odbornej komunikácii (Dolník, 2003, s. 175). Význam termínov sa vystihuje definíciou a je totožný s pojmom, v ktorom je zachytený a koncentrovaný výsledok vedeckého poznávania istého výseku skutočnosti či odborného myslenia. Definíciou sa presne určujú sémantické hranice, obsah a rozsah termínu, a tým sa jeho používanie obmedzuje na úzke špeciálne odvetvia vedy, preto je pre nešpecialistov termín často nezrozumiteľný. Z predošlého je zrejmé, že termín musí spĺňať dve požiadavky: definovanosť termínu a zároveň zaradenie termínu do istého systému (porov. Masár, 2000, s. 12).

Rozoznávame dva druhy odborných slov:

• termíny ako osobitné prípady názvov či pomenovaní vymedzené definíciou, pričom význam termínu je prísne definične určený a reprezentuje pojem ako výsledok myšlienkovej operácie abstrahovania podstatných príznakov nielen zmyslovo vnímateľných objektov, ale i abstraktných javov a procesov (Orgoňová, Bohunická, 2011, s. 164), napr. seméma, algoritmus, fotosyntéza;
• odborné názvy (nomeny) sa zvyčajne opisujú a pomenovávajú konkrétny, zmyslovo vnímateľný objekt a význam tejto lexémy, pričom pri tvorbe odborných názvov dochádza k znižovaniu miery definičnej určenosti a k znižovaniu miery pojmovosti a zároveň dominuje denotatívnosť, čiže nominatívna funkcia (porov. Dolník, 2003), napr. pomlčka, kyslík, Kriváň, medveď hnedý, rajčiak jedlý.

Terminológiu určitého odboru tvorí sústava (systém) termínov, napríklad lingvistická, psychologická, biochemická terminológia. Zároveň možno terminológiu označiť ako za jazykovednú disciplínu – náuku a vlastnostiach, používaní a o tvorbe termínov (Ripka, Imrichová, 2004, s. 104). Oproti ostatným vrstvám lexiky sa odborná terminológia zväčšuje, rastie veľmi intenzívne a mení sa rýchlo (Ondrus, Horecký, Furdík, 1980, s. 149). V kontextoch sú termíny nezávislé (autonómne) a neexistuje pri termínoch v jednom odbore homonymita. V mnohých vedných odboroch sú termínmi synonymá, tzv. dubletá alebo dubletné slová (jazykoveda – lingvistika). Takto popri sebe existujú termíny vedecké a zároveň aj popularizačné. Pojmy zakotvené vo všeobecných vedeckých termínoch nazývame spoločenskovedné termíny, napr. syntéza, abstrakcia, interakcia, implicitný. Ak slová z neutrálnej lexiky, prípadne iného odboru nadobudli presný odborný význam, ide o zautomatizované termíny (koreň, zub, kmeň, koleno) (Ondrus, Horecký, Furdík, 1980, s. 152). O rozvoj slovenskej terminológie, o budovanie a ustaľovanie terminologických sústav sa zaslúžil Ján Horecký (1956, 1974 a i.), ktorý bol zakladateľom slovenskej terminologickej školy. Opis tejto problematiky  vydal v diele Základy slovenskej terminológie (1956). Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov tejto školy je Ivan Masár (1991, 2000 a i.), ktorý sa zaslúžil o ustaľovanie slovenskej terminológie, ale aj o popularizáciu slovenskej terminológie.

Nomenklatúru (názvoslovie) tvorí usporiadaný súbor odborných názvov (nomenov), napr. botanická, geografická, medicínska nomenklatúra. Odborné slová môžu mať podobu jednoslovných pomenovaní (axiológia), viacslovných termínov (kyselina chlorovodíková), kompozít (biológia), vlastných mien (Európska únia), skratiek (IQ); alfanumerických znakov (H₂O).

Základné vlastnosti termínov: definovanosť, jednoznačnosť, krátkosť, presnosť, ustálenosť, spisovnosť, systémovosť, preložiteľnosť, internacionálnosť, slovotvorná odvodenosť a slovotvorná potencia (derivatívnosť).

Štylistické využitie terminologickej lexiky: odborné slová a termíny sú typické pre náučný štýl, ale vyskytujú sa aj v administratívnom a publicistickom štýle, naopak v hovorovom štýle sa nepoužívajú a nahrádzajú sa opisom. V popularizačnej prednáške sa termíny pre lepšiu zrozumiteľnosť textu nahrádzajú dubletnými synonymami.