LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Konfesionalizmy alebo slová, výrazy a slovné spojenia z náboženskej oblasti sa využívajú v náboženských spisoch, kázňach, modlitbách a rôznych liturgických textoch (chrám, biskup, Svätý Otec, oltár, hriech, všemohúci). Za špecifický typ konfesionalizmov možno považovať biblizmy, teda slová súvisiace s Bibliou (vykúpiť, stigma, spasiteľ, milosrdný, požehnaný, kajať sa, archanjel, farizej). Mnohé konfesionalizmy a biblizmy majú latinský a grécky pôvod. Niektorí jazykovedci (porov. Dolník, 2003; Ondrus, Horecký, Furdík, 1980, s. 153) nevyčleňujú konfesionalizmy, resp. ani biblizmy samostatne, ale ich formálne pridružujú ku knižným slovám, pretože sa zbližujú na základe spoločných vlastností.

Štylistické využitie konfesionalizmov a biblizmov: v prenesenom význame sa tieto pomenovania využívajú v bežnom ústnom jazykovom  styku na vyjadrenie kladného alebo záporného subjektívneho aspektu podávateľa, napr. farizej – pokrytec, judáš – zradca, anjel – dobrý človek. No v básnickom texte vystupujú ako silné emocionálno-estetické prostriedky v podobe metafor, symbolov a alegórií, a teda sú obrazným potenciálom básne (Findra, 2013, s. 60). Ako pejoratíva či melioratíva slúžia na vyjadrenie subjektívneho postoja podávateľa, napr. do pekla, aby ťa parom vzal, čertíča (Mistrík, 1993, s. 89 – 90). Mnohé konfesionalizmy sa častým používaním lexikalizovali a už sa ich súvislosť s náboženstvom vôbec nepociťuje, napr. bohužiaľ, chvalabohu, doparoma.

Zhrnutie kľúčových pojmov: