LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

NOVÉ LEXÉMY členíme na:

• neologizmy,
• revitalizmy,
• okazionalizmy

Neologizmus značí každé novoutvorené slovo, ktoré sa istý čas pociťuje ako novotvar. Neologizmy sa nachádzajú v slovnej zásobe na okraji (periférii), prípadne v prechodnej vrstve slovnej zásoby, pretože sú ešte v pasívnej vrstve slovnej zásoby nášho jazyka. Nové slová zostanú neologizmami dovtedy, kým neprejdú do aktívnej vrstvy slov, kým nestratia charakter novosti (Ondrus, Horecký, Furdík, 1980, s. 188). Zmena nastáva, ak sa zvýši frekvencia a rozšíri sa používanie objektu, ktorý sa neologizmom označuje, zároveň dochádza k neutralizácii (porov. Orgoňová, Bohunická, 2011, s. 194). Avšak jednoznačná hranica, keď neologizmus prestáva byť neologizmom, sa nedá stanoviť, a keďže je tento proces veľmi dynamický, nové slová sa v slovníkoch neoznačujú príslušným štylistickým kvalifikátorom signalizujúcim časový príznak.

Neologizmy inovujú a obohacujú slovný fond v lexikálnej zásobe jazyka, do slovnej zásoby sa dostávajú z rôznych príčin:

• pre potrebu pomenovať nový objekt, pojem, jav alebo činnosť – dôvody presakovania nových slov do slovenského jazyka sú pomenúvacieho charakteru, tzn., že neexistuje pomenúvacia jednotka na označenie nejakého javu, veci či činnosti v danom jazyku (súvisí to so zmenami v spoločenských vzťahoch alebo v iných sférach ľudského poznania, s vedecko-technickým pokrokom a rozvojom).
• z pragmatických dôvodov: obohatenie synonymných radov alebo z dôvodu prestíže v spoločnosti. Slovná zásoba národného jazyka sa obohacuje novotvarmi jednak z cudzích jazykov, jednak z domáceho jazyka, pričom sa opierajú o bohaté slovotvorné postupy (bližšie v kapitole 7).

Neologizmy môžu mať rôznu formálnu podobu (slová, viacslovné spojenia, kompozitá, skratky, formy s novými významami) a prenikajú do rôznych sfér dorozumievania – verejných aj súkromných. Nové pomenovania môžeme identifikovať najčastejšie vo sfére masmédií a v odbornej literatúre, zväčša však nesú štylistický príznak, ktorý je odrazom špecifických komunikačných potrieb. Naša spoločnosť v kontexte s otvorenými hospodársko-spoločenskými vzájomnými vzťahmi hlavne s Európou, ale aj s celým svetom pozitívne reaguje na obohatenie slovnej zásoby novými slovami v slovenčine a berie ju ako neoddeliteľnú súčasť kontaktovania sa a rozširovania vlastných hospodársko-spoločenských možností. Vplyv medzinárodných vzťahov na slovenský jazyk sa odráža hlavne v preberaní nových cudzojazyčných slov – internacionalizmov; v súčasnosti preniká do slovenčiny najviac neologizmov práve z anglického jazyka (porov. Kumorová, 2015, 2016).

Rozoznávame tieto typy neologizmov (Orgoňová, Bohunická, 2011, s. 192 – 194):

• formálne neologizmy (tzv. „absolútne“ neologizmy s novou formou aj novým významom) vo forme nových výrazov (domácich alebo cudzích), výrazov pretvorených redukciou (abreviáciou, univerbizáciou) alebo expanziou (multiverbizáciou), napr. hashtag (je slovo označené znakom #, tzv. mriežka, na označenie konkrétnych tém na internete), DEK kľúč (digitálny elektronický kľúč), peeling/píling (odstránenie odumretej kože), neziskovka (nezisková organizácia), v podobe nových lexikalizovaných spojení, napr. inteligentný dom, cashback karta, či v podobe nových kompozít, napr. fastfood;
• sémantické neologizmy = neosémantizmy predstavujú staré formy slov s novými významami, ktoré vznikli ako výsledok polysémie metaforizáciou, metonymizáciou, špecifikácie alebo generalizácie pri sekundárnych pomenovaniach, v procese determinologizácie či reterminologizácie, prípadne ako axiologické významy s novým hodnotiacim komponentom či ako ustálené nadslovné celky – mnohé neosémantizmy sú práve internacionalizmy, napr. status (na internete), (elektronická) notifikácia, ikona (na obrazovke).

Nové lexémy, ktorých motivácia vzniku je od formálnych a sémantických neologizmov odlišná, sa nazývajú revitalizmy a okazionalizmy.

Revitalizmy sú dávnejšie neutralizované, až pasivizované pomenovania (ako historické názvy zaniknutých reálií), ktoré sa znovu dostali do „života“ so znovuoživením mimojazykovej reálie, ako napríklad mýto (cestný poplatok), bakalár (nižšia akademická hodnosť udeľovaná po absolvovaní prvého stupňa vysokoškolského štúdia), župan (predseda samosprávneho kraja) (Orgoňová, Bohunická, 2011, s. 190).

Okazionalizmy reflektujú novosť z hľadiska výskytu v reči, ide o príležitostné expresívne slová vytvorené v konkrétnej situácii konkrétnym človekom. Sú výsledkom tvorivej rečovej činnosti človeka a prejavom originálnosti, sviežosti, vtipu, preto sa nachádzajú hlavne v umeleckej literatúre, ale aj v publicistických textoch. Keďže sa používajú náhodne, zriedkavo či mimoriadne, nazývajú sa aj slová „na jedno použitie“. K. Buzássyová (1990, s. 64) charakterizuje okazionalizmy ako dialekticky protirečivé lexikálne jednotky pre ich neuzuálnosť, jednorazovosť a individuálnosť na jednej strane a na druhej strane ako súčasť skúmania živých slovotvorných procesov, rečovej kreativity a dynamických tendencií v reči. J. Dolník (2003) za neologizmy nepovažuje okazionalizmy, ktoré do slovnej zásoby neprenikajú rovnakým mechanizmom ako neologizmy. V súčasnosti sa na pomenovanie nových slov využívajú okazionalizmy ako páčik či svojka (poslovenčené pomenovania anglických slov like a selfie). Ľ. Liptáková (2000) skúmala komunikačno-pragmatický aspekt neuzuálnych slov v hovorených komunikátoch a vyčlenila na základe toho detské okazionalizmy (švihadlovať – skákať cez švihadlo, voňadlo – parfum, hopsačka – lopta) a okazionalizmy tvorené dospelými používateľmi jazyka osobitne v súkromnom prostredí (kofeinka – káva, huboto – rizoto s hubami, nikotínec – fajčiar, ovocinovať – jesť ovocie) a verejnom prostredí v bežnej komunikácii (smarkovníky – vreckovky, holdér – kto niečomu holduje, štikač – sprievodca vo vlaku), v mediálnej komunikácii (verniéra – vernosť, hamburgerizovať sa – preferovať hamburgery, hobista – kto má hobby, horoskopovať – čítať horoskopy) a polooficiálnej komunikácii (vlastnonožne – vlastnoručne, potvorovina – huncútska vec).

Autori okazionalizmov nemusia byť známi, no často práve autorské okazionalizmy nachádzame v umeleckých či esejistických textoch. Známe sú napríklad autorské okazionalizmy Borisa Filana: mestopisy, chuťopisy, vôňopisy, tovarovody či okazionálne pomenovania Júliusa Satinského čučoriedky – mladé dievčatá, čučoriedkológ – ten, čo skúma dievčatá čučoriedky a pod.

Zhrnutie kľúčových pojmov: