LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Expresívne slová sa vyznačujú:

• inherentnou expresívnosťou,
• adherentnou expresívnosťou,
• kontextovou expresívnosťou.

Inherentná expresívnosť umožňuje podávateľovi v prejave vyjadriť svoj subjektívny postoj a je systémovým, trvalým príznakom lexikálnej jednotky bez ohľadu na kontextové uplatnenie. Inherentná expresivita slov súvisí s anomáliami postihujúcimi formu slova v rámci fonematického alebo morfematického zloženia (Zima, 1961). V súčasných výkladových slovníkoch (Krátky slovník slovenského jazyka a Súčasný slovník slovenského jazyka) sa na označenie inherentného expresívneho príznaku slova využívajú štylistické kvalifikátory pred základným, nepreneseným významom slova. Inherentná expresívnosť je príznačná pre negatívne výrazy, ako sú nadávky, pejoratíva, dysfemizmy, ale aj pozitívne expresívne slová, ako sú citové oslovenia, deminutíva či melioratíva.

1. Hradilová (2015, s. 15 – 18) vyčleňuje typy expresív, ktoré:

• v jednej slabike spájajú artikulačne vzdialené hlásky, napr. fňukať;
• obsahujú hlásky vyvolávajúce disharmonický zvukový efekt, napr. chrchlať, virvar;
• obsahujú hlásky málo frekventované, napr. frmol;
• majú typické formanty tvoriace deminutíva, napr. vankúšik, palček;
• majú typické formanty tvoriace augumentatíva, napr. chlapina, smerák (prívrženec strany SMER-SD);
• obsahujú formanty, ktoré sú mimo ich primárnej slovotvornej kategórie, napr. potterovčina, hotdogáreň;
• obsahujú slovotvorné prostriedky cudzieho pôvodu, a to hlavne v kontrastívnom spojení, napr. sukňoidný, natoidný;
• obsahujú slovotvorné základy, vstupujúce do procesu kompozície a prinášajúce expresívu negatívnu konotáciu, napr. hurápedagóg, tiežodborník, veľkozločin;
• obsahujú slovotvorné prostriedky, vstupujúce do procesu kompozície a  označujúce priaznivcov či vyznávačov niečoho/niekoho, napr. potterovec, mobilomaniak, čajofil, seriáložrút, filmomil;
• sa označujú ako tabuizované slová, napr. hajzel.

Adherentná expresívnosť je sprievodným príznakom prenášania významu v sekundárnom význame, napr. v slove cudzopasník je základný význam „cudzopasný živočích al. rastlina, parazit“ a v odvodenom význame s pejoratívnym expresívnym významom „ten, kto žije z práce iných, príživník“, podobne je to v slove byrokracia, ktoré v prenesenom význame nadobúda pejoratívny význam „nepružné, úzkoprsé uplatňovanie formálnych pravidiel v úradovaní“. Táto expresivita je založená na inováciách v rovine významu prostredníctvom prenášania slov do nového, neočakávaného kontextu na základe podobnosti alebo súvislosti (Hradilová, 2015, s. 19). Adherentnú expresívnosť možno identifikovať v jednoslovných aj viacslovných ustálených pomenovaniach – frazémach a lexikalizovaných spojeniach, keď výrazy v sekundárnom význame familiárne, ironicky alebo vulgárne vyjadrujú určitú vlastnosť človeka expresívnym spôsobom (Braxatorisová, 2021, s. 320).

Kontextová expresívnosť vzniká prostredníctvom nápadnej lexikálnej jednotky v kontexte, napr. pri využívaní archaizmov v reči mládeže či odborných slov vo familiárnej konverzácii.

Na osi kladného a záporného hodnotenia rozlišujeme dva typy expresívnych slov:

• expresívne slová s kladným odtienkom,
• expresívne slová so záporným odtienkom.