LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI
ČLENENIE SLOVNEJ ZÁSOBY Z HĽADISKA PÔVODU A PREBERANIE LEXIKÁLNYCH JEDNOTIEK
LEXIKA DOMÁCEHO A CUDZIEHO PÔVODU
Slovná zásoba národného jazyka rozlišuje z hľadiska pôvodu:
- domácu lexiku;
- lexiku cudzieho pôvodu.
DOMÁCU LEXIKU tvoria domáce slová, ktoré sa vyčleňujú v niekoľkých vrstvách: ako indoeurópska vrstva slov – je zdrojom prastarých názvov zvierat a jedál (ovca, býk, mäso), ďalej vrstva slov spoločná slovanským a baltským jazykom – názvy zvierat, jedla, výrobkov a vlastností (krava, orech, nôž, sladký), slovanská, resp. praslovanská vrstva slov – pomenovania príbuzenských vzťahov, názvov zvierat a vlastností (matka, otec, syn, dcéra, brat, ded, teta, pes, medveď, had, starý), vrstva slov z germánskeho jazyka (peniaz, mýto, kňaz, chyža) a iránskeho jazyka (kniha, topor) v praslovanskej dobe, ktoré sú zdrojom spoločenskovedných termínov (Ondrus, Horecký, Furdík, 1980, s. 192).
LEXIKA CUDZIEHO PÔVODU (cudzie/prevzaté slová), ktorá prechádza z východiskového (pôvodného) jazyka do cieľového (preberajúceho) jazyka v procese preberania (adaptácie) z cudzieho jazyka. Prevzaté lexikálne jednotky cudzieho pôvodu sa popri domácich lexikálnych náprotivkoch označujú ako tzv. ekvivalenty. Preberanie lexikálnych jednotiek je prirodzený spôsob rozširovania a obohacovania slovnej zásoby, ide o mimojazykové tvorenie jazykových jednotiek. Preberanie súvisí s kontaktovaním sa národného jazyka s inými jazykmi a je dôsledkom kontaktov rôznych etník a ich vzájomnej spoločensko-kultúrnej, ekonomickej či politickej situácie – súvisí s rozličnými mimojazykovými okolnosťami, ako je šírenie civilizačných výdobytkov z danej jazykovej oblasti, rozširovanie cudzej kultúry, ekonomický vplyv danej krajiny, vplyv vzdelanosti danej krajiny a pod. Po celý čas vývoja nášho jazyka trvá proces preberania slov z iných jazykov ako dôsledok jazykových kontaktov a jazykovej interferencie (vzájomné prenikanie, kríženie) – je dôsledkom poznávania cudzích skutočností a potreby pomenovať ich (porov. Horecký, 1999; Ripka, Imrichová, 2004; Orgoňová, Bohunická, 2011; Kumorová, 2016 a iní) – tento jav súvisí s procesom internacionalizácie národného jazyka.