LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Preberanie alebo adaptácia nových cudzích výrazov do domáceho jazyka predstavuje zložitý proces, keď dané slovo prechádza do domáceho jazyka istými systémovými zmenami. Nie je nevyhnutné, aby sa každý inojazyčný výraz v slovenčine udomácnil. V priebehu používania sa slovo môže prispôsobiť a získať v slovnej zásobe národného jazyka neutrálne postavenie, prípadne sa môže s istými štylistickými príznakmi udomácniť v nespisovnej časti slovnej zásoby. Ak používatelia inojazyčný výraz prestanú používať v komunikačnej praxi, z okraja slovnej zásoby toto slovo úplne vypadne. Tento proces je veľmi individuálny a nie je možné predpokladať, ktorý výraz má väčší potenciál adaptovať sa v preberajúcom jazyku. Rovnako ako sa nedá predpokladať ani časový údaj, kedy sa inojazyčný preberaný výraz stane domácim alebo či zanikne. „Nemožno vymedziť nejakú osvedčenú „šablónu“, podľa ktorej by bolo možné stanoviť spôsob adaptácie a integrácie.“ (Ološtiak, 2017, s. 95)

Preberanie závisí teda od viacerých faktorov:

1. používatelia jazyka v danej jazykovej situácii;
2. čas a priestor, ktorý poukáže na potrebu a frekvenciu používania inojazyčných slov;
3. na poslednom mieste majú slovo jazykovedci, ktorí primeraným spôsobom regulujú dané výrazy, aby používanie daných výrazov uľahčili a zároveň zladili so systémovými pravidlami domáceho jazyka.

Lexika slovenského jazyka sa vyrovnala s prebranými či vypožičanými slovami rôzne:

• súbor prevzatých slov sa úplne zdomácnil (slovo zdomácnelo natoľko, že ho používateľ jazyka nepovažuje za cudzie ani rušivé),
• súbor prevzatých slov sa zdomácnil len čiastočne,
• súbor prevzatých slov sa vôbec nezdomácnil (používateľ jazyka ich považuje za cudzie),
• vypožičané slová sa v slovenčine neujali ani v oficiálnej, ani v neoficiálnej sfére používania slovenského jazyka a slovenský ekvivalent pomenovania ostal ako výlučný pred cudzím prebratým výrazom (porov. Kumorová, 2016, s. 14 – 31).

Lexiku možno preberať z iných jazykov buď s denotátom  (označovaným objektom), napr. pizza, paella, mascarpone, saké, kivi, rifle, hamburger, gyros, tortila, alebo bez denotátu , napr. harakiri, džudo, kuli, toreador, wrestling, cunami, ide o tzv. exotizmy (tzv. idioetnicizmy, bezekvivalentná lexika). Predstavujú časť cudzích adaptovaných výrazov, ktoré sa v cieľovom jazyku nedajú preložiť, a preto sa používajú v originálnej podobe.

Včleňovanie prevzatého výrazu do jazykového systému cieľového jazyka prebieha ako fonologická, ortografická, morfologická, sémantická, slovotvorná a štylistická adaptácia, a tak mnohé adaptované lexémy postupne strácajú príznak cudzosti a zdomácňujú sa. Stupeň „cudzosti“ prevzatých lexikálnych jednotiek je odstupňovaný v škále (porov. Orgoňová, Bohunická, 2011, s. 211):

• citátové výrazy,
• čiastočne zdomácnené lexémy,
• úplne adaptované prevzatia.

Citátové výrazy sú ortograficky a ortoepicky neadaptované/nevčlenené lexikálne jednotky do jazykového systému slovenčiny. Po prechode do slovenčiny sú gramaticky neohybnými výrazmi a sú významovo a štylisticky nedotvorené. Sú reprodukované v tom jazyku, z ktorého sa prevzali, čiže v pôvodnom jazyku, najčastejšie sú latinského pôvodu, menej francúzskeho a anglického pôvodu. Niektoré z frazeologizovaných citátových výrazov sa uplatňujú aj v preloženej podobe (napr. circulus vitiosus – bludný kruh). Sú výrazným knižným prostriedkom. Využívajú sa hlavne v publicistike, administratíve, odborných textoch a knižných textoch. Citátové výrazy sa považujú za internacionalizmyinternacionalizmus (medzinárodný výraz, globalizmus je prebrané cudzie slovo medzinárodného charakteru súčasne do viacerých geneticky príbuzných aj nepríbuzných jazykov s cieľom zabezpečiť plynulé porozumenie textom prostredníctvom rovnakých či čiastočne modifikovaných foriem s rovnakým významom).

Spravidla sú to ustálené slovné spojenia a môžu mať charakter:

• neobrazných, teda terminologických pomenovaní (napr. persona non grata – neželaná osoba, de facto – v skutočnosti, ad acta – založiť do spisu, faux pas – chybné konanie či správanie, fair play – čestná hra);
• obrazných, teda frazeologizovaných pomenovaní (napr. cherchez la femme – za všetkým hľadaj ženu, Hannibal ante portas – Hanibal je pred bránami ako hrozba nebezpečenstva, c´est la vie – to je život).

Čiastočne zdomácnené lexémy sú čiastočne foneticko-fonologicky, ortograficky, morfologicky, resp. aj slovotvorne, sémanticky a štylisticky adaptované jednotky, kde sa zachováva istá miera cudzosti a používatelia jazyka  ju aj pociťujú, napr. lízing, rap, rating.

Úplne adaptované prevzatia, resp. zdomácnené slová sú úplne včlenené do preberajúceho systému jazyka prevzatia, nazývané aj tzv. „jazykové výpožičky“ , kde už nepociťujeme cudzí pôvod, napr. škola z gr., filozofia z lat., kráľ z nem., džíp z angl.