LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Absencia/neexistencia domáceho ekvivalentu poukazuje v domácom jazyku na potrebu pomenovať cudzí objekt alebo reáliu, keď sa nedá utvoriť vhodný domáci výraz. Preberanie slov z cudzieho jazyka súvisí s tzv. lexikálnym deficitom, keď cieľový jazyk momentálne nemá vlastný domáci prostriedok na pomenovanie novej skutočnosti. Najčastejšie ide o pomenovania z gastronómie, športu, IKT, bankovníctva, napr. web-browser, sharovať, mafin, suši, pennybord, dron, cashback.

Pragmatický faktor/činiteľ značí výhodu prevzatého slova oproti domácemu výrazu z hľadiska:

• formy – môže ísť pritom o zvýhodnenú jednoslovnú adaptovanú lexému, ustálené lexikalizované pomenovanie či skratku oproti nevýhodnému rozsiahlemu domácemu opisnému pomenovaniu, čo spôsobuje v domácom jazyku neekonomickosť v komunikácii;
• slovotvorby – adaptovanie nových lexém slovotvornými prostriedkami obohacuje synonymické rady a zároveň sa eliminuje ochudobnenie slovnej zásoby pri nulovej tvorbe nových lexém, napr. wellness („program na zlepšenie telesnej a duševnej kondície“ – neexistencia odvodeného slova) – wellnessový; brainstorming („búrka mozgov“ – motivácia v domácom výraze je jednak rušivá, jednak nedochádza k tvorbe nového odvodeného slova); skener (optický alebo elektronický mechanizmus slúžiaci na postupné snímanie údajov – nulová tvorba odvodených lexém) – skenovať – naskenovať – sken, pričom pri slove skener existuje aj domáci ekvivalent snímač, ale ten sa odchyľuje od významu slova skener, a preto ho možno označiť ako nefunkčný a rušivý;
• štylistickej hodnoty – oproti domácemu ekvivalentu môže mať prevzatý výraz inú štylistickú hodnotu, napr. kreovať (knižné slovo) – tvoriť, lízing (odborné slovo z ekonomiky) – prenájom, shop (slangové slovo) – obchod, bilbord (bez štylistického kvalifikátora) – pútač;
• internacionalizácie termínov v profesijnej sfére, napr. biznis – obchodná činnosť, blog (internetový denník), dizajn (výtvarné riešenie/vzhľad priemyselného výrobku);
• prestíže a módnosti – tento činiteľ reflektuje prejav v bežnej komunikácii ovplyvnený hodnotami danej spoločnosti, napr. afterpárty (večierok, posedenie), e-shop (elektronický obchod), comeback (návrat), deadline (posledný termín). Na základe toho A. Jarošová (2011, dostupné na: ec.europa.eu/dgs/translation/sts/files/konf07/Anglicizmy_Jarosova.pps) rozoznáva komunikačný register, ktorý triedi prevzaté slová do skupín:
  • neutrálne/bežné (mail, marketing);
  • odborné (skríning, internetbanking, holding);
  • publicizmy (hetrik, líder, samit);
  • slangizmy (keš, money, shop).