LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Typy lexém prevzatých do národného jazyka:

• kalky a polokalky,
• medzinárodné slová (internacionalizmy, globalizmy),
• inojazyčné výrazy z rôznych jazykov s príponou -izmus.

Kalky a polokalky vznikajú v procese adaptácie, nazývanom kalkovanie, pri ktorom sa nepreberajú formy cudzích výrazov, ale len ich motivácia – na označenie nových adaptovaných výrazov sa využívajú pôvodné formy domáceho jazyka. Znamená to, že pomenovanie sa do slovenčiny neprebralo, len sa doslovne preložilo, napr. pád, geografia, predmet, mrakodrap, samoobsluha. Kalkovaním vznikli a v súčasnosti aj vznikajú mnohé termíny z rôznych vied prekladom z latinčiny či gréčtiny a iných jazykov, napríklad prírodných vied, administratívy (ľan úzkolistý, protitlaková para, podvýživa, životopis). Kalky obohacujú aj štruktúru významov slov domáceho ekvivalentu, napr. myš, ikona, vírus, tapeta.

Ak došlo len k čiastočnému prekladu, čiže sa preložila len jedna časť pôvodného výrazu a druhá sa prispôsobila zvukovo, vznikli tzv. polokalky, napr. Vianoce, veľryba (Ondrus, Horecký, Furdík, 1980, s. 197). Mnoho kalkov a polokalkov vzniká v súčasnej slovenčine v informačnej, počítačovej či bankovníckej terminológii, napr. otvorený systém (open system), počítačová sieť (computer network), čakacia lehota (waiting time), internetbanking (internetové bankovníctvo) (Habiňák, 2019, s. 74).

Internacionalizmy (globalizmy, medzinárodné slová) sú cudzie slová medzinárodného charakteru preberané v procese internacionalizácie súčasne do viacerých geneticky príbuzných aj nepríbuzných jazykov s cieľom zabezpečiť plynulé porozumenie textom prostredníctvom rovnakých či čiastočne modifikovaných foriem s rovnakým významom. Vo všeobecnosti však internacionalizmy ktorýkoľvek jazyk modernizujú a zvyšujú úroveň profesionalizácie.

Formálne sa internacionalizmy vyznačujú:

• typickou príponou, ako napríklad -ing, izmus, -lóg, pro-, -óza, -ácia, (windsurfing, imunológ, prognóza, proeurópsky);
• dlhšou formou (klientelizmus, inštitúcia);
• typickou predponou, ako napríklad dis- (ne-), anti- (proti-), kon- (spolu-), re- (znova), im- (do), dys- (vo význame chybný, porušený), in- (v-), ex- (vy-), sub- (pod-), kontra- (proti-), de- (od), inter- (medzi-) (kontraproduktívny, dyslexia, diskvalifikácia, antikorupčný, interliga, antivírus);
• prítomnosťou hlások, ktoré sú v slovenčine okrajové, ako napríklad x, g, h, w, f (fluidum, watthodina, taxatívny);
• prítomnosťou samohláskových skupín, ktoré sú v slovenčine okrajové, ako napríklad i + a , e + a, o + o, i + u, i + o (zoológ, prolongácia, kardiograf, heavy metal).

V súčasnosti sa internacionalizácia v slovenčine dotýka mediálnej komunikácie (samit/summit, míting),  lexém turizmu a gastronómie (last minute, wellness, all inclisive, cheesecake, first moment, muffin), a najzreteľnejšie prenikajú internacionalizmy do IKT sféry (USB, tablet, bluetooth). Práve pôvodom anglické slová – anglicizmy a amerikanizmy – tvoria najpočetnejšiu skupinu internacionalizmov, napr. víkend, celebrita, míting, tím, lízing, ale významný podiel tvoria aj italizmy (investícia), germanizmy (artikel, banka) či latinizmy (komunikácia, absolvovať). Výsledkom internacionalizácie, ktorá prebieha vnútri príbuzných jazykov, sú tzv. indoeuropeizmy, resp. europeizmy.

Mnohé internacionalizmy sa prispôsobili slovenskému jazykovému systému ortografickej či gramatickej stránke podľa približnej výslovnosti v jazyku pôvodu, jednak prispôsobením výslovnosti v slovenčine písanej podobe slova pôvodnej lexémy (porov. Buzássyová, 1991a, 1991b, 2003), no niektoré si ponechali pôvodnú formu a sú nesklonné, napr. finále, atašé, whisky, kivi, jury.

V súbore preberaných internacionalizmov sa vyskytujú dve skupiny slov:

• nocionálne s vysokou mierou exaktnosti a odbornosti, v súčasnosti prevažne zo sféry informačno-komunikačných technológií (internet, mail, i-pod, i-tec), ako aj mnohé medzinárodné skratky (CD, DVD, SMS, NHL);
• príznakové s výrazným expresívnym zafarbením zo sféry hovorových komunikátov, ktoré v pôvodnom jazyku nemajú expresívny príznak (sorry, okey, look, opozičníci, koaličníci, nanominovať sa niekam).

Inojazyčné výrazy prebrané z rôznych jazykov charakteristické príponou -izmus tvoria skupinu preberaných cudzích slov, ktoré sa preberali pod hospodárskym, kultúrnym či spoločensko-politickým vplyvom (porov. Kumorová, 2016, s. 17 – 18):

• bohemizmy – veľká skupina adaptovaných slov z češtiny v slovenskej spisovnej lexike (rozhlas, žiarovka, ústava, výkres) a v nespisovnej lexike (lehátko, pomazánka);
• hungarizmy – skupina adaptovaných slov z maďarčiny súvisí s blízkym kontaktovaním sa jazykov vo sfére kultúry a gastronómie (guľáš, kynožiť, čardáš, koč);
• germanizmy – prevzaté slová z nemčiny obohatili slovenčinu spoločensko-hospodárskymi termínmi či termínmi zo staviteľstva, poľnohospodárstva či železiarstva (šuster, štôlňa, šichta, šenk, štrikovať, pucovať, štrimfle, cibuľa, farba, golier, jarmok);
• rusizmy – v matičnom a martinskom období preniklo aj veľa ruských výrazov (vzduch, šija, paluba, podnos, treska);
• rumunizmy – v období kolonizácií valašským obyvateľstvom sa preberali výrazy z rumunčiny (bača, cap, fujara, geleta, koliba, salaš);
• italizmy – s kultúrnym rozmachom prišli aj nové slová s pôvodom v Taliansku (freska, listela, soprán, mafia, bankrot);
• galicizmy – slová prevzaté z francúzskeho jazyka, obohacovali slovenský jazyk o slová zo sféry módy, gastronómie, stavebníctva či administratívy (toaleta, móda, parfum, sujet, bulletin butik, púder, likér, kabinet, roláda, bonbón);
• výrazy zo španielskeho jazyka – za obohacujúce slová slovnej zásoby slovenského jazyka považujeme aj súvisiace slová s jedinečnou kultúrou (sombrero, tornádo, ranč, tango, rumba, hacienda, rodeo, toreador, vanilka, platina, armáda);
• anglicizmy a amerikanizmy – sú lexémy prebrané z anglického jazyka, ale aj výrazy prevzaté z anglofónneho prostredia, ktorý má pôvod v inom jazyku (napr. francúzskom pomenovania au pair, benefit). Prenikanie anglicizmov do slovenčiny nastalo v etapách: prelom 19. a 20. st. znamenal prílev anglických slov do športovej terminológie, 50. – 70. roky 20. st. prinášajú anglické slová do oblasti gastronómie, hudby a módy a obdobie 90. rokov 20. st. prinieslo obohacovanie slovnej zásoby v oblasti ekonomiky, politiky, finančníctva, medicíny. V súčasnosti v modernej slovenčine pociťujeme neustály prílev slov z anglického jazyka do všetkých oblastí spoločenského života, do sféry techniky, ekonomiky, kultúry, športu, módy, napr. blogér, youtuber, byť in, e-shop, burger, loby bar, switch, influencer či follover. Na základe adaptácie do slovenského jazyka J. Mistrík (1998) vyčleňuje niekoľko druhov anglicizmov:
  • zdomácnené lexikálne jednotky, ktoré sa adaptovali do štruktúry a systému slovenského jazyka a považujú sa za potrebné, pretože pomenúvajú novú skutočnosť, predmet či činnosť (džem, tím, kemping);
  • nadbytočné jazykové výpožičky, za ktoré existuje v domácom jazyku adekvátny ekvivalent (workshop, realityshow, comeback, headline);
  • pseudoanglicizmy, ktoré nie sú typické výpožičky z anglického jazyka, pretože motivácia ich vzniku je iná – ide zväčša o spájanie domácich a cudzích slovotvorných základov s cieľom vytvoriť zložené slová, napr. názvy hudobných skupín, názvy budov a obchodných spoločností ( M. T. Smile, River Park).

Pôvod slov, prvotnú štruktúru a pôvodný význam slov skúma jazykovedný odbor  etymológia a výsledky skúmania zachytáva Stručný etymologický slovník slovenčiny (Ľubomír Králik, 2015). Pôvod slov je zachytený aj v Slovníku cudzích slov (kol. autorov, 2005). Praktickým materiálovým zdrojom je aj kniha Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch (Kopecká a kol., 2011), ktorá zachytáva staršiu neslovenskú lexiku v širších medzijazykových súvislostiach v odbornej štúdii aj v slovníku prevzatých slov.

Zhrnutie kľúčových pojmov: