LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Základné pojmy slovotvorby sú derivatéma, slovotvorná motivácia a slovotvorné prostriedky.

DERIVATÉMA je základná jednotka derivatológie, resp. slovotvorného systému. Derivatémami môžu byť napríklad motivantymotivant (motivujúce slovo alebo základové slovo) (Mnt) jednoslovné neodvodené lexémy (ruka → rúčka), odvodené lexémy (učiť → učiteľ → učiteľka), viacslovné lexémy/lexikalizované pomenovania (mikrovlnná rúra → mikrovlnka),  voľné slovné spojenia (dlhé vlasy → dlhovlasý) alebo motivátymotivát (motivované slovo alebo slovotvorne odvodené slovo) (Mt) ako odvodené slová ryba → rybár alebo ako zložené slová (veda o jazyku → jazykoveda).

SLOVOTVORNÁ MOTIVÁCIA ako systémotvorný činiteľ predstavuje príčinne podmienený vzťah medzi formálnou a významovou štruktúrou. Prostredníctvom slovotvornej motivácie možno odvodiť význam pomenovacej jednotky z jej formy.

Pri slovotvornej motivácii rozoznávame:

• slovotvorne nemotivované slová alebo základové slová alebo „značkové slová“, pri ktorých neexistuje príčinný vzťah medzi významom a formou, teda nemožno objasniť pôvod formy vyjadrujúci príslušný význam – slová centra slovnej zásoby, napr. strom, syn, chlieb, a vlastné mená a prevzaté slová, napr. Londýn, saké, kivi;
• slovotvorne motivované slová alebo „opisné slová“ (opisujú pomenúvaný jav), pri ktorých je evidentný príčinný vzťah medzi významom a formou, napr. pri odvodenom slove murár je východiskové slovo múr;
• viazaný slovotvorný základ nachádzame v odvodených alebo zložených slovách, kde základové slovo, resp. pôvodný motivant niektorých motivátov zanikol alebo ho už nepoznáme v dôsledku historického vývinu; časté prípady možno sledovať pri predponových slovesách a iných deverbatívach, napr. na-zývať, za-tknúť, prav-o-pis.

SLOVOTVORNÉ PROSTRIEDKY predstavujú jazykové prostriedky, najčastejšie morfémy, pomocou ktorých sa tvoria, resp. sú utvorené slová. Slovotvorná štruktúra slova je pri tvorení slov odvodzovaním vždy  binárna, teda v každom slove sa vyčleňujú dve zložky. Pri odvodených slovách sa teda vyčleňuje  základnými slovotvornými prostriedkami slovotvorný základ a slovotvorný formant, resp. slovotvorné afixy (prefixy a sufixy) .

Slovotvorný základ (SZ), resp. derivačný základ alebo slovný základ je tá časť utvoreného slova (motivátu), ktorá je sémanticky (ten istý lexikálny význam v obidvoch členoch motivačnej dvojice) aj formálne totožná s tvarotvorným základom (tá časť slova – motivanta, ktorá je bez gramatických morfém), napríklad dvor-ø → dvor-ný, učiť → na-učiť.

Slovotvorný formant (SF) je tá časť utvoreného slova (motivátu), ktorá sa pripája k SZ (predeň alebo zaň) a významovo alebo funkčne obmieňa (modifikuje) SZ, napr. učiteľ-ka,  na-učiť, pod-voz-ok. SF charakterizuje novoutvorené slovo z hľadiska slovného druhu a gramatických kategórií. V širšom zmysle možno slovotvorný formant chápať ako súhrn všetkých formálnych čŕt, ktorými sa odvodené slovo odlišuje od motivujúceho slova (porov. Ološtiak, 2017; Horecký, 1971).

Slovotvorným  formantom môže byť:

• prípona (sufix) sa pripája k SZ sprava, teda za SZ, napr. dom–ový, kup–ec, a skladá sa z nedeliteľnej  derivačnej morfémy (tá je nositeľka slovotvornej informácie) a gramatickej morfémy (tá zaraďuje slovo do slovného druhu, ohýbacieho typu a je nositeľkou gramatických kategórií), prípony sa vyskytujú vo významových skupinách, ako napr. prípony typické pre názvy osôb (-an, -teľ), názvy vlastností (-osť), názvy miesta (-ovňa, -iareň/-áreň);
• predpona (prefix) sa pripája k SZ zľava, teda pred SZ a významovo ho modifikuje, pričom spojenie prefixu so SZ je voľnejšie ako spojenie so sufixom, napr. vy-sypať, pra-otec, pri prefixácii dochádza často k vokalizácii predpôn, vznikajú tak hláskové variácie, napr. v/vo (vlepiť/votkať), od-/odo- (od-ísť, odo-hrať), bez-/bezo- (bez-listý, bezo-dný), predponové tvorenie slov sa využíva na tvorbu:
  • prevažne slovies, napr. pre-robiť, vy-robiť, za-robiť, do-robiť, na-robiť, u-robiť, takto slovesné predpony plnia perfektivizačnú vidotvornú funkciu (menia nedokonavé sloveso na dokonavé), napr. čítať → prečítať,
  • substantív s miestnym a časovým významom alebo s významom miery, pred-zápas, nad-váha, pod-predseda, proti-hráč, pa-veda, alebo sa predpony typu pre-, do- a roz- sa využívajú na tvorbu deverbatívnych podstatných mien, napr. do-hra, pre-stavba;
  • adjektív na vyjadrenie veľkej alebo malej miery vlastnosti (v procese tzv. elácie, teda pri lexikálnom stupňovaní), napr. pri-pekný, pra-starý, pre-veľký, na-hluchlý, po-černý;
• gramatická morféma je v úlohe SF vtedy, keď sa motivát odlišuje od svojho motivanta len súborom gramatických, resp. relačných morfém (tučn-ý → tučn-ieť, hr-ať → hr-a), gramatická morféma sa využíva na tvorenie:
  • dejových podstatných mien, ktoré majú v mužskom rode nulovú morfému (letieť → let-ø, skočiť → skok-ø) a v ženskom rode gramatickú morfému -a (jazdiť → jazd-a, hrať → hra-ø) – bezpríponové tvorenie slov;
  • názov osôb ženského rodu prechýlením od mužských mien (sused–ø → sused-a, Vladimír–ø → Vladimír-a);
  • názvov mláďat (had-ø → háďa, vnuk-ø → vnúč-a);
  • hromadných podstatných mien (slnko → prí-sln-ie, mest-o → ná-mest-ie);
  • privlastňovacích prídavných mien od názvov zvierat (pes-ø → ps-í, orol-ø → orl-í);
• samostatná derivačná morféma sa/si alebo reflexívne formanty sa/si sa využívajú na tvorenie zvratných slovies, tzv. reflexívnych slovies, resp. reflexív, napr. biť → biť sa, písať → písať si;
• kombinovaný formant (konfix) sa skladá z dvoch slovotvorných formantov (zriedka z troch formantov), pričom kombinovaný formant (konfix) sa funkčne chápe ako jeden slovotvorný formant, rozoznávame viaceré dvoj- a trojkombinácie formantov:
• prefix + sufix (mor-e → prí-mor-ský);
• prefix + gramatická morféma (breh-ø → ná-brež-ie);
• prefix + samostatné morfémy sa/si (spať → po-spať si);
• sufix + samostatné morfémy sa/si (lyž-e → lyž-ovať sa);
• gramatická a tematická morféma + samostatné morfémy sa/si )rovn-ý → rovn-a-ť sa);
• prefix + sufix + samostatné morfémy sa/si (pros-iť → do-pros-ovať sa);
• prefix + gramatická morféma a tematická morféma + samostatné morfémy sa/si (konár → roz-konár-iť sa).

Štylistické využitie slovotvorného formantu prípony na rozlíšenie významových odtienkov slov:

• v zdrobneninách (domček, kvietok), v dysfemizmoch so zveličujúcim alebo zhoršujúcim významom (chlapisko, frfloš, hlucháň);
• v prídavných menách podľa nápadného znaku (vlasatý, kamenistý), v zosilňujúcich (velikánsky) a zoslabujúcich názvoch (zelenkastý, maličký);
• v zvukomalebných slovách (mňaukať) a citovo zafarbených slovách (spinkať);

Štylistické využitie slovotvorného formantu predpony je nevyhranenejšie, predpony sú potrebnejšie pri tvorbe:

• nových slovies (dokončiť, ukončiť, skončiť, zakončiť);
• slov na vyjadrenie miery vlastnosti (preveľmi, pradávny, prisladký);
• slov na vyjadrenie niečoho nepravého alebo záporného (paveda, Neslovan, kvázikatolík).