LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

A

arbitrárny (značí v jazykovede odtrhnutosť pomenovania veci od jej formálnych alebo obsahových vlastností, pretože pomenovanie veci potenciálne totiž nesúvisí s jej vlastnosťami. Preto jedna a tá istá vec v rôznych jazykoch máva „samostatné“ pomenovanie, napr. kniha, book, livre, Buch a pod.)

B

bilaterálna znaková jednotka (jazyková jednotka stvárnená ustálenou formou, výrazom a ktorá je nositeľkou významu, obsahu)

D

diachrónny (dynamický rozmer javu; prístup ku skúmaniu javov z hľadiska ich vývinu v čase)

dialektologické slovník (spracúvajú nárečovú lexiku)

E

elektronický slovník (online sprístupnený na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV (JULS SAV), dostupný na www.juls.savba.sk)

etymologický slovník (spracúva výsledky genetického výskumu slovnej zásoby, informácie o pôvode a o pôvodných významoch slov)

F

frazeologické slovník (spracúva frazeologickú lexiku)

frekvenčný slovník (zachytáva slovnú zásobu súčasnej slovenčiny podľa frekvencie (častosti používania) a je založený na textových a jazykových zdrojoch národného korpusu)

H

historický slovník (spracúva slovnú zásobu z predspisovného obdobia od najstarších čias tak, ako je zachovaná v rukopisoch i tlačených písaných jazykových pamiatkach a v starších písomnostiach)

homogénny (alebo rovnorodý, jednoliaty majúci rovnomerné zloženie, štruktúru alebo ktorého časti, prvky majú rovnaké vlastnosti)

homonymický slovník (spracúva časť slovnej zásoby, tzv. homonymá, t. j. slová rovnako znejúce, ale významovo odlišné)

I

internacionalizmus (medzinárodný výraz, globalizmus je prebrané cudzie slove medzinárodného charakteru súčasne do viacerých geneticky príbuzných aj nepríbuzných jazykov s cieľom zabezpečiť plynulé porozumenie textom prostredníctvom rovnakých či čiastočne modifikovaných foriem s rovnakým významom)

interslangovosť (lexikálne jednotky, ktoré prekročili hranice sociálnej ohraničenosti a stali sa interslangovými jednotkami

K

knižný slovník (slovník v tlačenej verzii)

L

lexika (aj slovná zásoba je súhrn slov a výrazov daného njazyka, ktorá sa člení na jednodlivé vrstvy podľa určitých parametrov, napr. expresívna, štylisticky príznaková či nespisovná vrstva slovnej zásoby)

M

morfematický slovník (zachytáva morfematickú štruktúru jednotlivých slov národného jazyka, čiže spracúva lexiku z hľadiska morfematiky)

motivant (motivujúce slovo alebo základové slovo)

motivát (motivované slovo alebo slovotvorne odvodené slovo)

P

paronymický slovník (spracúva paronymá, teda slová s rozdielnym významom a podobnou zvukovou realizáciu)

pravopisný slovník (zameriava sa na opis pravopisu)

prefixom (slovotvorná predpona)

R

retrográdny slovník (zachytáva a zoraďuje lexiku slovnej zásoby súčasnej slovenčiny retrográdne, teda abecedne od konca podľa zakončenia)

S

slangové slovníky (spracúva slangovú lexiku)

slovníkové heslo (súborne slovníkové heslo/slovníková stať výkladového slovníka obsahuje spravidla gramatické, ortografické, ortoepické a lexikálne údaje)

slovotvorba (derivatológia) ako náuka o tvorení slov zahŕňa okrem pravidiel a prostriedkov tvorby nových slov a slovotvorných spôsobov a postupov zároveň náuku o slovotvornej motivácii, čiže sledovanie vzťahov slovotvornej motivácie medzi východiskami tvorenia slov (nemotivovanými slovami) a výslednými utvorenými pomenovaniami

slovotvorná motivácia (systémotvorný princíp v slovnej zásobe, ide o príčinnú zdôvodnenosť formy a významu slova, používateľ možno prostredníctvom nej zodpovedať otázku, prečo sa niečo pomenúva tak či onak)

sufixom (slovotvorná prípona)

suprasémantická hodnota (vychádza zo suprasémantiky, ktorá sa vzťahuje na vonkajšie okolnosti výskytu lexikálnych jednotiek a zahŕňa suprasémantické príznaky, ktoré sa navrstvujú na sémantiku lexikálnych jednotiek; suprasémantická hodnota vychádza zo sústavy parametrov: spisovnosť/nespisovnosť, štýlová príslušnosť, časová špecifickosť, pôvod, citová neutrálnosť/príznakovosť)

synchrónny (paralelný v čase, súčasný; ide o prístup ku skúmaniu javov z hľadiska ich súčasného stavu)

synonymický slovník (obsahuje synonymické rady alebo dvojice synoným, pričom heslovým slovom je základné slovo synonymického radu, tzv. dominanta)

T

termín (odborný názov, ktorý pomenúva pojmy istého vedného alebo pracovného odboru so špecificky vymedzeným významom pomocou definície, je zachytený v terminologických slovníkoch, napr. Lingvistický slovník od J. Mistríka z roku 1998)

U

univerbizované slovo (slovo, ktoré prešlo procesom redukcie formy počas univerbizácie, a takto z viacslovného analytického pomenovania vzniklo jednoslovné syntetické pomenovanie)

univerbizácia (proces, v ktorom na pozadí viacslovných analytických pomenovaní, nazývaných aj lexikalizované spojenia alebo združené pomenovania, vznikajú jednoslovné syntetické pomenovania)

V

výslovnostný slovník (spracúva výslovnosť)

výkladový slovník (typ slovníka, v ktorom sa vysvetľujú významy slov prostredníctvom vecného výkladu, teda prostredníctvom krátkeho a výstižného opisu charakteristických znakov a vlastností pomenúvaného predmetu, vlastnosti alebo deja)