ÚVOD DO EDUKAČNÉHO MANAŽMENTU

Manažment môžeme definovať ako ucelený súbor činností, ktorými riadiaci subjekt cieľavedome pôsobí na riadený objekt za účelom dosiahnutia čo najvyššej hodnoty pre vlastníkov, zamestnancov a zákazníkov. Je to proces, ktorý slúži na dosahovanie cieľov organizácie prostredníctvom usmerňovania premeny vstupov, resp. zdrojov na požadované výstupy. Vykonávajú ho manažéri, ktorí pomocou racionálnych aktivít vplývajú na zdroje, tieto kombinujú a usilujú sa zabezpečiť ich efektívnu transformáciu (MAJTÁN a kol, 2016, 11).

V rámci teoretických prístupov, ktoré sa snažia zohľadniť jednotlivé špecifiká pojmu „manažment“, môžeme vymedziť tri skupiny definícií (MAJTÁN a kol, 2016, 14-15):

• Manažment ako vedenie ľudí – manažment znamená vykonávanie úloh (vecí) prostredníctvom práce iných ľudí. Niekedy sa tento výklad pojmu manažment zužuje len na vedenie ľudí (leadership), čo je značne redukovaný pohľad.

• Manažment ako špecifické funkcie vykonávané riadiacimi pracovníkmi – zdôrazňuje sa význam špecifických činností (funkcií), ktoré tvoria obsahovú náplň manažérskej práce. Najčastejšie sa uvádzajú plánovanie, organizovanie, rozhodovanie, vedenie ľudí, motivácia, koordinácia, kontrola a niektoré ďalšie činnosti.

• Manažment ako tvorivý prístup, predmet štúdia a jeho účel – preferuje sa chápanie manažmentu ako oblasti štúdia postupov, ako najlepšie dosiahnuť ciele, resp. ako proces optimalizácie ľudských, materiálnych, finančných a informačných zdrojov na dosiahnutie cieľov organizácie.

Manažér je definovaný ako človek, ktorého primárnymi aktivitami sú manažérske funkcie, pomocou ktorých pôsobí na objekty manažmentu, teda ako človeka, ktorý plánuje, organizuje, vedie a kontroluje ľudské, finančné a informačné zdroje (SEDLÁK, 2012, 277).

Na manažéra v oblasti edukácie sa kladú najmä nasledovné požiadavky (OBDRŽÁLEK, HORVÁTHOVÁ a kol., 2004, 171):

• rešpektovať rámcové ciele a zásady ako i ďalšie regulatívy školskej politiky štátu, regiónu, obce, cirkvi alebo iného zriaďovateľa,
• ponechávať maximum možnej autonómie a dostatku rozhodovacieho procesu škole,
• optimálne uplatňovať kvalitatívnu zmenu v hodnotovej orientácii školy od vzdelávacieho obsahu k rozvoju žiaka a kvality jeho života,
• ponechávať maximum tvorivej slobody učiteľom a rešpektovať osobnosť žiakov,
• uplatňovať princíp participácie na rozhodovaní a princíp kooperácie na riadení.

Edukáciu definujeme ako proces, ako ľudskú činnosť, ktorá zahŕňa výchovu a vzdelávanie, teda pôsobenie edukátora (toho, kto učenie sprostredkováva) na edukanta (toho, kto je učený). Edukačné procesy prebiehajú vždy v určitom edukačnom prostredí, ktoré je dané jednak fyzikálnymi podmienkami (detské ihrisko, školská trieda, muzeálna expozícia a pod.) a jednak zúčastnenými subjektami (žiaci, učitelia, vychovávatelia a pod.). Zúčastnené subjekty v edukačnom prostredí vytvárajú sieť vzájomných vzťahov od ktorých sa odvíja edukačná klíma. Keďže edukácia prebieha najintenzívnejšie a najidentifikovateľnejšie v prostredí školy, pedagogická teória sa prioritne zameriava na školskú edukáciu (PRŮCHA, 2015, 18).

Edukačný manažment predstavuje pedagogickú disciplínu, ktorá sa zaoberá teoretickými a praktickými otázkami riadenia edukačných procesov za účelom dosiahnutia a zabezpečenia čo najkvalitnejších výstupov v oblasti výchovy a vzdelávania vo vzťahu k edukantom. Dôležitým prvkom tohto skúmania je aj optimalizácia vstupov (zdrojov), ktoré sú vynaložené na dosiahnutie požadovaných výstupov.

Průcha (2015, 146) definuje edukačný manažment ako objasňovanie aktivít vzťahujúcich sa k plánovaniu, organizovaniu a kontrole činnosti inštitúcií tvoriacich vzdelávací systém, pričom objasňovanie musíme chápať nielen ako popis a výklad daných aktivít, ale i návrhy a koncepcie na ich inováciu a zdokonaľovanie.

V kontexte systému pedagogických disciplín (základné, hraničné, aplikované) zaraďujeme edukačný manažment medzi hraničné pedagogické disciplíny. Znamená to, že uvedená disciplína sa nachádza na pomedzí všeobecného manažmentu a pedagogiky. 

V odbornej literatúre sa v súvislosti s pojmom „manažment“ stretávame aj s pojmom „riadenie“ – podľa niektorých autorov sú tieto pojmy synonymické, podľa iných je pojem „riadenie“ širším pojmom (bližšie pozri napr. (PISOŇOVÁ, 2014, 11)). Aj z uvedeného dôvodu sa v praxi stretávame so synonymickými názvami edukačného manažmentu ako pedagogickej disciplíny. Ide predovšetkým o názvy ako: organizácia a riadenie školstva, organizácia vzdelávania, manažment vzdelávania, školský manažment a pod.

V zahraničnej literatúre sa v spojitosti s pojmami edukačný manažment (educational management) a školský manažment (school management) stretávame aj s pojmom „školská administratíva“ (school administration). Táto spojitosť nás privádza k analýze rozdielu medzi manažmentom a administratívou. Vo všeobecnosti môžeme uviesť, že školská administratíva sa týka tvorby politík, plánov a koncepcií  na úrovni verejnej správy, ktoré školský manažment aplikuje do praxe. V tomto zmysle môžeme školskú administratívu spájať s makroriadením školstva a školský manažment s mikroriadením školstva.

Z dôvodu terminologického a praktického spresnenia môžeme edukačný manažment v rámci zamerania rozdeliť na:

• manažment školstva, ktorý sa zaoberá najmä otázkami makroriadenia, ktoré znamená riadenie školstva orgánmi verejnej správy (štátna správa a územná samospráva),

• manažment školy, ktorého predmetom záujmu sú otázky mikroriadenia, teda riadenia vzdelávacej inštitúcie – školy (resp. školského zariadenia),

• manažment triedy, ktorý sa zameriava na prácu triedneho učiteľa vo vzťahu k žiakom a riadeniu triedy.

Ako poukazujú Obdržálek, Horváthová a kol. (2004, 176-177), manažment školy a manažment triedy môžeme považovať za súčasť celkového manažmentu školstva. V ich ponímaní je:

• Manažment školstva špecificky orientovaný na systém riadenia a správy školstva v jednote všetkých jeho stránok a aspektov. Patrí doň najmä riadenie výchovy a vzdelávania v rezorte školstva, materiálnych a finančných zdrojov, zabezpečenie potreby vzdelávacích služieb, marketingu, právneho rámca vzdelávania, personálnej práce a vedenie ľudí.

• Manažment školy ako súčasť celkového manažmentu školstva orientovaný na problematiku vnútorného riadenia školy, ktoré sleduje zabezpečiť jej úspešnú činnosť prostredníctvom: programu výchovy a vzdelávania školy, v dodržiavaní záväzných právnych predpisov, v zabezpečovaní plnenia pracovných povinností zamestnancov školy, v zabezpečovaní personálnych, ekonomických a materiálno-technických podmienok, vo vytváraní podmienok na pozitívnu kultúru inštitúcie a dobré medziľudské vzťahy. Patrí sem taktiež správne uplatňovanie kompetencií riaditeľa a jeho zástupcov a ďalších zamestnancov v škole, usmerňovanie orgánov školy ako je pedagogická rada, metodické orgány, rada školy, činnosť výchovného poradcu a triedneho učiteľa, spolupráca s partnermi školy a pod.

• Manažment triedy orientovaný predovšetkým na činnosť triedneho učiteľa, ktorá spočíva v organizovaní podmienok, procesov a činností v školskej triede. Zameriava sa predovšetkým na koordináciu výchovno – vzdelávacieho pôsobenia učiteľov a vychovávateľov, na ich súčinnosť s mimoškolskými činiteľmi výchovy a vzdelávania a na usmerňovania žiackeho kolektívu triedy.