ÚVOD DO EDUKAČNÉHO MANAŽMENTU

V rámci tradičnej teórie manažmentu sa dejinách vyprofilovali tri základné teoretické prístupy (MAJTÁN, 2016, 40-46):

• Vedecký manažment, nazývaný aj operačný prístup k manažmentu, ktorý sa snaží zvyšovať efektivitu prostredníctvom vedeckých metód na najnižších úrovniach organizácie. Predstaviteľmi tohto prístupu sú: F. W. Taylor, H. Gannt, F. B. Gilbreth,L. M. Gilbrethová, H. Emerson, H. Ford a ďalší. Prínosom predstaviteľov tohto prístupu bola snaha o zvýšenie výkonnosti práce použitím vedeckých foriem normovania, plánovania a organizovania práce. Kritika sa sústredila predovšetkým na prílišný dôraz na špecializáciu, ktorej výsledkom bola monotónnosť práce, nízka kvalita a dehumanizácia.
• Administratívny manažment kládol dôraz na úlohu manažérov a organizáciu procesu riadenia, pričom sa zameriava predovšetkým na procesy v súvislosti so subjektom a objektom riadenia s cieľom vypracovať hlavné manažérske funkcie. Najznámejším predstaviteľom bol Henri Fayol.
• Byrokratický manažment zdôrazňuje formálnu stránku organizácie, v ktorej je jednoznačne deklarovaná hierarchia právomocí a pravidiel. Kľúčovým predstaviteľom tohto smeru bol nemecký sociológ Max Weber, ktorý formuloval základné princípy byrokratickej organizácie: a) deľba práce založená na prísnej špecializácii a vymedzení úloh; b) hierarchia právomocí (podriadený je vedený a kontrolovaný nadriadeným); c) pevne stanovené formálne pravidlá a smernice; d) formálny výber pracovníkov na základe ich kvalifikácie; e) objektívnosť, nestrannosť, spravodlivosť; f) kariérna orientácia manažérov.

Z uvedených klasických teórií manažmentu sa v oblasti školstva stretávame najmä s byrokratickým manažmentom, ktorý ako uvádza M. PISOŇOVÁ a kol. (2014, 15) spočíva najmä v administratíve, nakoľko ciele, procesy a štruktúry sú dané právnymi a organizačnými predpismi (zákony, nariadenia, interné predpisy, smernice, poriadky, usmernenia a pod).