ÚVOD DO EDUKAČNÉHO MANAŽMENTU

Nová spoločensko–politická situácia po novembri 1989 si vyžadovala aj zmeny v školskej legislatíve, ktorá musela odzrkadľovať aktuálne trendy súvisiace so spoločenskými zmenami. V oblasti školstva išlo predovšetkým o dôraz na slobodu, demokraciu, otvorenosť, efektivitu, objektivitu, samosprávu, kontrolu a pod.

Prvými dôležitými krokmi na tejto ceste bolo prijatie dvoch kľúčových zákonov:

• Zákon Slovenskej národnej rady č. 347 z 28. augusta 1990 o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
• Zákon Slovenskej národnej rady č. 542 z 26. novembra 1990 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

Dôležitou v tomto smere bola aj novela zákona č. 29 z 22. marca 1984 o sústave základných a stredných škôl (školský zákon), ktorý môžeme pokladať za kľúčový zákon v oblasti výchovy a vzdelávania, ktorého účinnosť po devätnástich novelizáciách skončila ku dňu 31.08.2008. Ako príklad vypriadavania sa s predchádzajúcim režimom môžeme uviesť, že jednou z kľúčových zmien v zákone, ktorá bola realizovaná novelou prostredníctvom zákona č. 171 z 3. mája 1990, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) bolo vypustenie úvodnej časti (preambuly), ktorá charakterizovala podstatu a východiská vtedajšieho školstva:

„Vysoká úroveň, prehlbovanie a zdokonaľovanie socialistickej výchovy a vzdelanosti mladej generácie i všetkých pracujúcich je jedným zo základných predpokladov ďalšieho rozvoja socialistickej spoločnosti, jej ekonomiky a kultúry, upevňovania socialistických výrobných vzťahov a socialistického spôsobu života. Úloha výchovy a vzdelania nadobúda na dôležitosti najmä v etape vedeckotechnickej revolúcie a má zásadný význam pre rýchlejšie uplatňovanie jej výsledkov v praxi.

Výchova a vzdelávanie v Československej socialistickej republike sú vecou celej spoločnosti a uskutočňujú sa pod vedením Komunistickej strany Československa a socialistického štátu, sú založené na vedeckom svetonázore, na úzkom spojení školy so životom a prácou ľudu a opierajú sa o najnovšie poznatky vedy a techniky. Zmyslom a hlavnou úlohou výchovy a vzdelávania je pripraviť mládež na život a prácu v rozvinutej socialistickej spoločnosti a na obranu socialistickej vlasti. Hlavná úloha pritom pripadá škole.

Rozhodujúcim činiteľom výchovno-vzdelávacieho procesu na školách sú učitelia a ďalší pedagogickí pracovníci. Škola v úzkej spolupráci s rodinou, spoločenskými organizáciami, najmä so Socialistickým zväzom mládeže a jeho pionierskou organizáciou, s Revolučným odborovým hnutím a ďalšími výchovnými inštitúciami štátu sa usiluje o jednotu výchovy a vzdelávania a stará sa o zdravý vývoj žiakov aktívnym rozvíjaním ich duševných a telesných schopností.

Štátne orgány a socialistické organizácie vytvárajú podmienky na prípravu mládeže na výkon povolania.“