ÚVOD DO EDUKAČNÉHO MANAŽMENTU

Tento dokument môžeme považovať za jeden z prvých pokusov o reformu školstva v našich podmienkach po roku 1989. Autori dokumentu považujú za príčiny neuspokojivého stavu československého školstva najmä: administratívno-byrokratické a centralizované riadenie; nekompetentné zásahy aparátu KSČ do školstva; nízky podiel štátneho rozpočtu na školstvo; strnulosť’ jednotlivých typov a stupňov škôl; nedostatky v prijímaní žiakov, študentov i učiteľov na stredné a vysoké školy; zneváženie spoločenského postavenia učiteľa, potláčanie jeho osobnosti; nízku kompetenciu mnohých riadiacich pracovníkov v školstve, ale i niektorých učiteľov; rozmach protekcionárstva, rodinkárstva, korupcie, lajdáctva; nízku úroveň rozvoja pedagogických vied a činnosti výskumných i metodických zariadení v rezorte školstva a pod. Víziou bol školský systém, ktorý efektívne prispeje k riešeniu sociálnych, ekonomických, politických a morálnych problémov (TUREK a kol., 1993, 2).

Za kľúčovú časť tohto dokumentu môžeme považovať 16 zásad, ktoré je potrebné rešpektovať pri modernizácii školstva (TUREK a kol., 1993, 128-131):

• Zásada permanentného vzdelávania – dôraz na celoživotné vzdelávanie.
• Zásada celoživotnej perspektívy vzdelávania – vzdelávanie má prebiehať vo všetkých obdobiach ľudského života, podľa potrieb a podmienok každého jedinca.
• Zásada zmenšenia formalizmu vo vzdelávaní – treba umožniť každému slobodný výber vlastnej cesty vzdelávania.
• Zásada mobility a voľby vzdelávania – študujúci budú môcť voľne, z vlastnej vôle opustiť školu, ale sa do nej aj vrátiť.
• Zásada voľného prístupu k vzdelávaniu – prístup k rôznym typom vzdelávania a prijímanie ľudí do pracovných funkcií musia závisieť výlučne od vedomostí, schopností a predpokladov každého uchádzača.
• Zásada vzdelávania v predškolskom veku – výchova deti v predškolskom veku je základným predpokladom vzdelávacej a kultúrnej politiky.
• Zásada povinného stredného vzdelania – každé dieťa musí mať zaručenú možnosť získať stredné všeobecné i odborné vzdelanie formou denného štúdia.
• Úloha priemyslu, poľnohospodárstva, služieb pri vzdelaní – ak sa má stať vzdelávanie naozaj celoživotnou a masovou záležitosťou, musia mať priemyselné, poľnohospodárske, obchodné a iné podniky rozsiahle vzdelávacie funkcie.
• Vysoké školy – je potrebné rozširovať vzdelávanie na vysokoškolskej (postredoškolskej) úrovni tak, aby bolo schopné uspokojovať stále rastúce požiadavky jednotlivcov i spoločnosti.
• Vzdelávanie dospelých – zavŕšením vzdelávacieho procesu je vzdelávanie dospelých, ktoré dopĺňa všeobecné i odborné vzdelanie, zdokonaľuje prípravu, zabezpečuje rekvalifikáciu, prehlbuje kultúrne aktivity a umožňuje plnohodnotné využitie voľného času.
• Sebavzdelávanie – nový druh vzdelávania robí z človeka pána a tvorcu svojho vlastného kultúrneho rozvoja.
• Žiak, študent, vzdelávaný – zo vzdelávaného (žiaka, študenta), ktorý bol doteraz prevažne pasívnym objektom vzdelávacieho procesu sa stáva aktívny subjekt vlastného vzdelávania a spolutvorca svojho duševného i telesného zdravia.
• Učiteľ’ – účinnosť systému celoživotného vzdelávania závisí v rozhodujúcej miere od učiteľov. Učiteľmi sa majú stať najschopnejší jedinci, ktorí sú súčasne mravne vyspelí a majú pozitívny vzťah k výchove, k vzdelávaniu.
• Prostriedky vzdelávania – pre zavádzanie systému celoživotného vzdelávania a zabezpečenie jeho vysokej efektívnosti sú veľmi dôležité prostriedky vzdelávania: organizačné formy, metódy a materiálne prostriedky.
• Zásada spätnej väzby – podmienkou efektívneho fungovania školského systému je spätná väzba, t. j. priebežná kontrola a vyhodnocovanie výsledkov a efektov.
• Riadenie – v oblasti riadenia školského systému majú platiť tieto princípy: kompetencia, demokracia, decentralizácia.