ÚVOD DO EDUKAČNÉHO MANAŽMENTU

Nevyhnutným predpokladom fungovania organizácie a dosahovania jej cieľov je kvalitné riadenie. Úlohou manažmentu škôl a školských zariadení je také nastavenie procesov, ktoré umožňujú dosiahnutie cieľov výchovy a vzdelávania, ktoré stanovuje zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 4, a to:

• získať vzdelanie podľa zákona,
• získať kompetencie v oblasti komunikačných schopností, využívania digitálnych technológií, komunikácie v štátnom jazyku, cudzom jazyku a v národnostnej škole, národnostnej triede alebo v národnostnom školskom zariadení aj v jazyku národnostnej menšiny,
• získať kompetencie najmä v oblasti prírodných vied, humanitných vied, technických vied, matematickej gramotnosti, finančnej gramotnosti, čitateľskej gramotnosti, pohybu a zdravia, kompetencie k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie, umelecké kompetencie, občianske kompetencie a podnikateľské schopnosti,
• ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať,
• naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,
• rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
• posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,
• získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti,
• pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
• naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
• naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
• získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.

Z hľadiska teórie manažmentu môžeme definovať „manažéra“ v užšom zmysle ako vrcholového predstaviteľa spoločnosti (v našom prípade je ním predovšetkým riaditeľ školy), ktorý zodpovedá za celkovú činnosť, v širšom zmysle považujeme za manažéra toho, kto vykonáva manažérske funkcie (rozhoduje, plánuje, organizuje, kontroluje a pod.), teda nielen riaditeľa, ale aj ostatných vedúcich zamestnancov (SEDLÁK, 2012, 276). Toto širšie chápanie je aj v súlade s dikciou zákona č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého:

Vedúcim pedagogickým zamestnancom je (§ 39 ods. 1 zákona č. 138/2019):

• riaditeľ,
• zástupca riaditeľa,
• hlavný majster odbornej výchovy,
• vedúci vychovávateľ.

Vedúcim odborným zamestnancom je (§ 39 ods. 2 zákona č. 138/2019):

• riaditeľ,
• zástupca riaditeľa,
• vedúci odborného útvaru.

Medzi kľúčové úlohy manažéra zaraďujeme predovšetkým rozhodovanie. Manažment  môžeme preto považovať za postupné, cieľavedomé vykonávanie rozhodnutí na dosiahnutie stanoveného cieľa. Rozhodovací proces môžeme rozčleniť do nasledovných fáz (MAJTÁN a kol., 2016, 101-106):

• formulovanie problému a určenie cieľa – patrí sem analýza stavu, potrieb a možností riadeného systému,
• analýza faktorov rozhodovania, určenie kritérií a pravidiel rozhodovania – ide predovšetkým o posúdenie pozitívnych, ale aj negatívnych stránok všetkých prvkov rozhodovania,
• hľadanie a tvorba variantov – súvisí s variantnými riešeniami daného problému a ich vyhľadávaním a analýzou,
• prognózovanie dôsledkov voľby navrhovaných variantov – spočíva prognózovaní dôsledkov voľby jednotlivých variantov riešenia problému, o ktorom sa rozhoduje,
• vyhodnotenie variantov – ide o analýzu, aké výsledky poskytujú jednotlivé varianty,
• prijatie rozhodnutia – voľba najlepšieho variantu.,
• konečná formulácia rozhodnutia – schválenie rozhodnutia a jeho presná formulácia pre tých, ktorých sa týka.