Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Námestie J. Herdu 577/2

917 01 Trnava

+421 33 5565 221

Sekretariát

ÚVOD DO EDUKAČNÉHO MANAŽMENTU

Riaditeľ školy a školského zariadenia z pohľadu platnej legislatívy

Riaditeľ patrí medzi vedúcich pedagogických zamestnancov školy. Riaditeľa školy vymenúva zriaďovateľ na funkčné obdobie. Funkciu riaditeľa školy môže vykonávať ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a v podkategórii pedagogického zamestnanca, podmienky zaradenia do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec a podmienky získania profesijných kompetencií potrebných na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca. Profesijné kompetencie na výkon funkcie riaditeľa školy absolvuje pedagogický zamestnanec pred výkonom funkcie absolvovaním základného programu funkčného vzdelávania (PIVARNÍKOVÁ, O., PIVARNÍKOVÁ, L., 2022, 21).

Zodpovednosť riaditeľa je daná § 5, ods. 2 zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zodpovedá riaditeľ za:

  • dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi,
  • vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,
  • vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov,
  • dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti školy alebo školského zariadenia,
  • každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov,
  • úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia,
  • rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia,
  • riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského zariadenia.

Podľa § 2, ods. 1, písm. a) zákona č. 596/2003 riaditeľ školy alebo školského zariadenia vykonáva štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení (podobne ako obec, samosprávny kraj, regionálny úrad školskej správy, Štátna školská inšpekcia, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu a iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný predpis).

Výkon štátnej správy riaditeľom znamená vydávanie správnych aktov, prostredníctvom ktorých rozhoduje riaditeľ ako správny orgán o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žiaka školy. Rozhodnutím riaditeľa ako správneho orgánu sa napríklad môže umožniť výkon práva na základe konkrétnych podmienok určených v rozhodnutí, alebo naopak, ak to zákon umožňuje, nemusí sa právo konkrétnej osobe priznať vôbec alebo sa nemusí priznať v celom rozsahu (PIVARNÍKOVÁ, O., PIVARNÍKOVÁ, L., 2022, 23-24).

Z hľadiska kompetenčného práva rozhoduje riaditeľ základnej školy v prvom stupni o (§ 5 ods. 3 zákona č. 596/2003):

  • prijatí žiaka do školy,
  • prijatí žiaka prestupom,
  • oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
  • oslobodení žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častí,
  • povolení plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky,
  • uložení výchovných opatrení,
  • povolení vykonať komisionálnu skúšku,
  • povolení vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov aj uchádzačovi, ktorý nie je žiakom školy,
  • určení príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú žiakovi v škole a v školskom zariadení,16)
  • individuálnom vzdelávaní žiaka,
  • vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu,
  • individuálnom vzdelávaní žiaka v zahraničí,
  • umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.

 

Z hľadiska kompetenčného práva rozhoduje riaditeľ strednej školy v prvom stupni o (§ 5 ods. 4 zákona č. 596/2003):

 

  • prijatí žiaka na štúdium na strednú školu,
  • prijatí žiaka prestupom,
  • oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
  • oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí,
  • umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu,
  • povolení absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí,
  • prerušení štúdia,
  • povolení zmeny študijného alebo učebného odboru,
  • preradení žiaka na základnú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky,
  • povolení opakovať ročník,
  • uložení výchovných opatrení,
  • povolení vykonať komisionálnu skúšku,
  • priznaní štipendia,
  • určení príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú žiakovi v škole a v školskom zariadení,
  • individuálnom vzdelávaní žiaka,
  • vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.

 

Riaditeľ a ostatní vedúci zamestnanci uplatňujú rôzne prístupy k riadeniu škôl, ktoré sa jednak orientujú na kľúčové oblasti riadiacej činnosti a jednak abstrahujú od nepodstatných činností. V tomto zmysle môžeme identifikovať 4 základné modely riadenia škôl (OBDRŽÁLEK, HORVÁTHOVÁ, a kol., 2004, 190-193):

  • Model racionálneho riadenia školy – do popredia kladie efektívnosť, funkčnosť a racionálne a účelné rozdelenie kompetencií v súlade s vnútornými normami, predpismi a smernicami. Nedostatkom tohto modelu je prílišný formalizmus, ktorý spočíva v nedocenení neformálnych prvkom ako sú vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi. Ďalším problémom je nedoceňovanie ľudskej dimenzie činnosti a v nedostatočnom zohľadňovaní inovácií.

 

  • Model humánnej relácie – dôraz je kladený na ľudský prístup k rozhodovaniu, na uplatňovanie ľudských práv a slobôd. Zdôrazňuje význam kooperácie, poradenstva namiesto prikazovania a optimálne uplatňovanie medziľudských vzťahov pri riadení.

 

  • Model postmoderného prístupu – vychádza z poznania vysokej komplikovanosti a flexibilnosti organizačných a riadiacich javov v manažmente školy v postmodernom období. Školu chápe ako rýchlo meniace sa prostredie, ktoré neumožňuje dostatočne predvídať a plánovať riadenie procesov. Z tohto dôvodu sa dôraz kladie na mikroriadenie, ktoré dokáže v rozhodovacej činnosti lepšie zohľadniť.

 

  • Integrovaný model – spája pozitívne prvky z vyššie uvedených modelov riadenia, pričom tieto modely nepovažuje za vzájomne sa vylučujúce. Ukazuje, že racionálne a humánne prístupy sa vzájomne prelínajú.