ÚVOD DO EDUKAČNÉHO MANAŽMENTU

Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov môžeme charakterizovať ako proces, ktorý zahŕňa nasledovné fázy (PAVLOV a kol., 2018, 82): 

• pregraduálnu prípravu,
• adaptačný proces v škole,
• kontinuálne vzdelávanie učiteľov z praxe v organizáciách poskytujúcich rôzne formy vzdelávania,
• profesijný rozvoj učiteľa v škole,
• sebavzdelávanie.

Jednotlivé fázy profesijného rozvoja ukazujú, že ide o permanentný proces, ktorý zahŕňa všetky dimenzie rozvoja osobnosti učiteľa a jeho kompetencií a vytvára osobnostné predpoklady a vnútornú motiváciu k spôsobilosti celoživotne využívať príležitosti na formálne a neformálne vzdelávanie s cieľom zdokonaľovania profesijnej činnosti a vzdelávania žiakov. Profesijný rozvoj je celoživotným procesom, počas ktorého dochádza k rozvoju osobnostných vlastností, profesijných kompetencií a celkového potenciálu pre pedagogickú činnosť do jedinečnej štruktúry sebarealizujúceho sa profesionála. Profesionálny rozvoj môže prebiehať spontánne ako prirodzená súčasť osobnostného rozvoja, ale aj ako súčasť vplyvu vonkajšieho prostredia (PAVLOV, 2013, 26-27).

Ako poukazuje S. Čeretková a kol. (2019, 53-54), dôraz na rozvíjanie kompetencií učiteľa v kontexte osobnostných a odborných kvalít úzko súvisí aj s akceleráciou modelu vzdelanostnej spoločnosti. Nejde tu teda len o zabezpečovanie úrovňových kritérií v oblasti kvality školy, ale predovšetkým o motiváciu učiteľa zvládať nároky výchovno-vzdelávacieho procesu v aktuálnych spoločenských podmienkach. V oblasti profesijného vzdelávania učiteľov sa podľa nej do popredia dostávajú tieto trendy:

• profesijná príprava učiteľov musí byť v súčasnosti zameraná komplexne na koncepčné plánovanie,
  • škola by mala mať prepracovaný systém ďalšieho vzdelávania, ktorý zohľadňuje potreby a záujmy samotného učiteľa,
  • zamerať sa na vhodné pedagogické stratégie, reflektujúce individualitu a jedinečnosť pedagóga,
  • s narastajúcimi výchovnými problémami by malo byť ďalšie vzdelávanie učiteľov realizované v kooperácii so špecialistami v oblasti pedagogiky a psychológie,
  • významnou súčasťou ďalšieho vzdelávania je implementácia relevantných poznatkov zo zahraničia a reálna skúsenosť učiteľov zo stáží a študijných pobytov v zahraničí,
  • meniaca sa rola učiteľa zároveň vyžaduje, aby boli ocenené aj iné úlohy, ktoré učitelia okrem samotnej výučby vykonávajú,
  • dôležité je hodnotenie práce žiakov zo strany učiteľa, vzájomné poskytovanie spätnej väzby,
  • nevyhnutná je tiež reflexia učiteľa v kontexte práce kolegov, vlastná sebareflexia a aktívna komunikácia s rodičovskou komunitou.

Zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov deklaruje nasledovné formy profesijného rozvoja – vzdelávania pedagogických (ale aj odborných) zamestnancov, ktoré prebiehajú buď ako ucelený program alebo program členený na moduly (základný a rozširujúci) v prezenčnej, dištančnej alebo kombinovanej forme:

• Kvalifikačné vzdelávanie (§ 43 zákona č. 138/2019) – jeho cieľom je získanie vzdelania, ktorým pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti (napr. vyučovanie ďalších aprobačných predmetov (rozširujúce štúdium), výkon činnosti v ďalšej kategórii pedagogického zamestnanca (doplňujúce pedagogické štúdium), výkon činnosti v triedach a školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a pod.).

• Funkčné vzdelávanie (§ 47 zákona č. 138/2019) – jeho cieľom je získanie profesijných kompetencií na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca. Súčasťou funkčného vzdelávania je vypracovanie manažérskeho portfólia. Manažérske portfólio je súbor dokladov o získaní profesijných kompetencií vyžadovaných na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca, ktorými sú doklady o absolvovanom ďalšom vzdelávaní, dokumenty preukazujúce postupy pri výkone činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca alebo potvrdenie o využívaní vyžadovaných profesijných kompetencií získaných sebavzdelávaním alebo výkonom pracovnej činnosti, ktoré vydáva zamestnávateľ.

• Špecializačné vzdelávanie (§ 49 zákona č. 138/2019) – jeho cieľom je získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon špecializovaných činností (napr. výkon práce triedneho učiteľa, výchovného poradcu, uvádzajúceho pedagogického zamestnanca, vedúceho metodického združenia a pod.).

• Adaptačné vzdelávanie (§ 51 zákona č. 138/2019) – cieľom adaptačného vzdelávania je získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon pracovnej činnosti v kariérovom stupni samostatný pedagogický zamestnanec a samostatný odborný zamestnanec. Toto vzdelávanie sa týka predovšetkým začínajúcich zamestnancov, ktorí sú do adaptačného vzdelávania zaradení do piatich dní od vzniku pracovného pomeru.

• Predatestačné vzdelávanie (§ 53 zákona č. 138/2019) – jeho cieľom je získanie profesijných kompetencií na zaradenie do vyššieho kariérového stupňa.

• Inovačné vzdelávanie (§ 55 zákona č. 138/2019) – jeho cieľom je prehĺbenie, rozšírenie a inovácia profesijných kompetencií potrebných na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v podkategórii pedagogického zamestnanca, alebo v príslušnej kategórii odborného zamestnanca; alebo uplatnenie najnovších poznatkov alebo skúseností z praxe vo výchove a vzdelávaní.

• Aktualizačné vzdelávanie (§ 55 zákona č. 138/2019) – jeho cieľom je udržiavanie alebo obnovovanie profesijných kompetencií potrebných na výkon pracovnej činnosti; získanie nových vedomostí a informácií o zmenách v právnych predpisoch, výchovno-vzdelávacích programoch, pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii alebo získanie nových vedomostí a zručností v konkrétnej oblasti pracovnej činnosti.

Z hľadiska praktickej realizácie môžeme uviesť, že v podmienkach Slovenskej republiky na základe vykonanej analýzy prebiehalo profesijné vzdelávanie v rokoch 1996 – 2013 v nasledovných modeloch (PAVLOV a kol., 2018, 91-92):

• Tréningový model – spočíva v rozvoji zručností a technokratickom pohľade na vyučovanie. Vzdelávanie poskytuje skúsený učiteľ, ktorý rozhoduje o obsahu vzdelávania, pričom účastníci sú skôr pasívni.

• Model zabezpečujúci kredity, finančné alebo iné benefity – ide predovšetkým vzdelávanie (napr. funkčné, špecializačné,…) poskytované akreditovanými vzdelávacími inštitúciami alebo univerzitami. Za jeho nedostatok sa pokladá najmä jeho „akademická orientácia“ na úkor „profesijnej orientácie“.

• Kaskádový model – vzdelávanie poskytujú individuálni učitelia, ktorí absolvujú rôzne tréningové aktivity a získané poznatky odovzdávajú učiteľom. V tomto prípade ide opätovné o technokratický prístup.

• Mentorský model – vzdelávanie prebieha tak, že skúsený učiteľ mentoruje začínajúceho kolegu formou odovzdávania poznatkov, alebo výmenou skúsenosti a názorov.

Samotná realizácia profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov, najmä jej formy a modely, sú závislé od viacerých činiteľov, najmä od prostredia školy, vzdelávacích potrieb, kultúrnej klímy a pod. Realizácia profesijného rozvoja si vyžaduje nielen osobnostné predpoklady (ochota vzdelávať sa, rozvíjať zručnosti,…), ale aj inštitucionálnu podporu (kompetentné riadenie, materiálne zabezpečenie a finančné zabezpečenie a pod.). V tejto súvislosti uvádza S. Čeretková a kol. (2019, 58-59) „školské desatoro“, t.j. súbor podmienok, ktoré umožňujú plnohodnotnú realizáciu profesijného rozvoja s cieľom neustáleho zvyšovania kvality edukácie:

1. Kompetentné riadenie školy v podobe prosociálnej osobnosti riaditeľa, ktorý disponuje adekvátnymi morálno-vôľovými vlastnosťami, odbornými spôsobilosťami v riadiacej práci a pedagogickým taktom ku všetkým pracovníkom školy a žiakom.
2. Jasne stanovená hierarchia v realizovaní kompetencií v riadiacej práci rozložená personálne na jednotlivé oblasti školy. Ide o autonómny výkon funkcie zástupcov pre vzdelávaciu a odbornú činnosť a výchovného poradcu.
3. Dôstojné a plnohodnotné postavenie učiteľa v systéme školy, vytvorenie priestoru pre slobodné a zodpovedné vykonávanie učiteľského povolania v súlade s internými predpismi školy a etickým kódexom učiteľa.
4. Uvedomenie si skutočnosti, že žiak je z pohľadu školy hlavným objektom záujmu, je zároveň subjektom disponujúcim svojou jedinečnosťou, právami, ale aj povinnosťami a poslaním školy, je jeho osobnostné a odborné kultivovanie.
5. Vytvorenie pozitívnej vzťahovej klímy a vnímanie školy ako živého organizmu s objektívnymi prevádzkovými nárokmi, ale aj problémami, ako aj s neprehliadnuteľnými znakmi tolerancie k osobnostnej pestrosti a rešpektovaniu názorovej plurality všetkých zainteresovaných osôb.
6. Podpora odborného rastu učiteľov zo strany vedenia školy vo všetkých sférach ich pedagogického pôsobenia, čo je zárukou napredovania učiteľov, žiakov a tým aj školy ako vzdelávacej inštitúcie.
7. Starostlivosť o zabezpečenie kvality vzdelávacieho procesu prostredníctvom fungujúcich predmetových komisií a kvalifikované personálne zabezpečenie výučbových predmetov.
8. Zabezpečenie výchovného poradenstva pre riešenie aktuálnych problémov žiakov počas štúdia a ich kompetentná príprava na potenciálne pokračovanie štúdia na univerzitách a vysokých školách.
9. Poskytovanie komplexných výchovno-vzdelávacích služieb školy v spolupráci s odborníkmi v oblasti školskej psychológie a špeciálnej pedagogiky.
10. Aktívna mimovyučovacia činnosť v škole, ponúkanie rozvíjajúcich vzdelávacích a záujmových kurzov, otváranie školy pre verejnosť prostredníctvom dní otvorených dverí, realizovanie voľnočasových aktivít v kultúrnej a športovej oblasti.