Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Námestie J. Herdu 577/2

917 01 Trnava

+421 33 5565 221

Sekretariát

PEDAGOGICKÁ PRAX V PREGRADUÁLNEJ PRÍPRAVE UČITEĽOV

1.3 Osobnosť vysokoškolského študenta v súčasnej právnej legislatíve

Poslednou zvolenou kategóriou v charakteristike osobnosti študenta je v súčasnosti platná právna legislatíva. Vychádzajúc z § 69 Zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. je podľa T. Šeben Zaťkovej (2014) vysokoškolský študent fyzická osoba, ktorá splnila požiadavky prijímacieho konania (stanovené inštitúciou), bola prijatá na štúdium, zapísaná a vzdeláva sa v rámci študijného programu danej fakulty alebo niekoľkých fakúlt vysokej školy. Študentom sa stáva uchádzač o štúdium zvoleného študijného programu dňom zápisu. Prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia, alebo odo dňa prerušenia štúdia. Zákon vo svojich paragrafoch taxatívne stanovuje práva a povinnosti vysokoškolského študenta.

Podľa §70 bod (1) má študent právo najmä:
  1. lštudovať študijný program, na ktorý bol prijatý,
  2. utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu,
  3. zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom,
  4. pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania predmetov pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi,
  5. v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí,
  6. zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy,
  7. zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na akademickej pôde (spolkov, zväzov, stavovských združení) v súlade s právnymi predpismi,
  8. aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a učiteľoch,
  9. slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu,
  10. na informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi,
  11. ak sa neho vzťahuje povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5, rozhodnúť sa, v ktorom študijnom programe bude v príslušnom akademickom roku študovať bezplatne, ak má na bezplatné vysokoškolské štúdium nárok,
  12. za podmienok určených študijným poriadkom zmeniť študijný program v rámci toho istého študijného odboru alebo príbuzného študijného odboru.
(2) Na študenta, ktorý sa zúčastňuje na praktickej výučbe a praxi, sa vzťahujú všeobecné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Základné povinnosti vysokoškolského študenta ustanovuje § 71, ktorý taxatívne určuje, že:

  1. Študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku.
  2. Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí.
  3. Študent je ďalej povinný najmä:
    1. chrániť a hospodárne využívať majetok, prostriedky a služby vysokej školy,
    2. uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona, a to výlučne a priamo vysokej škole, na ktorej je zapísaný, a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie,
    3. oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, adresu určenú na doručovanie písomností,
    4. osobne sa dostaviť na písomné predvolanie rektora, dekana alebo nimi povereného zamestnanca vysokej školy alebo fakulty na prerokovanie otázok týkajúcich sa priebehu alebo skončenia jeho štúdia alebo súvisiacich s jeho právami a povinnosťami,
    5. písomne oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, rozhodnutie podľa § 70 ods. 1 písm. k) do 30. septembra príslušného akademického roka.

Z legislatívneho vymedzenia charakteristiky je zrejmé, že študent vysokej školy má mať na jednej strane vytvorené adekvátne podmienky, no na druhej strane má zodpovedne pristupovať k realizácii vysokoškolského štúdia. Rovnako by mal pristupovať i k realizácii pedagogickej praxe, nakoľko si slobodne zvolil študijný program a je v jeho záujme, aby sa čo najlepšie pripravil na výkon budúcej profesie učiteľa.

Záverom je potrebné konštatovať, že v praxi edukačného procesu vysokej školy či univerzity nie je možné striktne priraďovať študentov k určitému typu z vyššie uvedených klasifi kácií. Jednotlivé typy sa prelínajú a ideálneho študenta by sme ťažko hľadali, rovnako ako ideálneho učiteľa, ale vzhľadom na obdobie zrenia osobnosti mladého človeka môžeme jeho správanie a konanie usmerňovať a ovplyvňovať tak rozvoj jeho osobnosti. Je potrebné zameriavať sa na pozitívne črty a eliminovať negatívne črty konkrétneho typu prevládajúceho v osobnosti študenta. Študent si má počas štúdia osvojiť formy správania, ktoré zodpovedajú všeobecne prijatým normám a pravidlám spoločnosti a rozvíjať schopnosť vzdelávania. Klasifi kácie vysokoškolských študentov umožňujú vysokoškolskému učiteľovi adekvátnu diagnostiku nevyhnutnú pre jeho edukačnú prácu a vysokoškolskému študentovi napomáhajú k sebauvedomeniu a korekcii vlastného správania a činnosti v smere pozitívneho rozvoja vlastnej osobnosti.