PEDAGOGICKÁ PRAX V PREGRADUÁLNEJ PRÍPRAVE UČITEĽOV

Všeobecne sa v pedagogickej praxi stretávame s viacerými druhmi portfólia. J. Kratochvílová (2013) charakterizuje tri základné druhy portfólia:

• Zberné portfólio, v literatúre často označované ako pracovné alebo dokumentačné, zhrňuje takmer všetky prác žiaka za určité obdobie, ktoré postupne vznikali. Ide skôr o „zbierku“ prác žiakov. S takto vedeným portfóliom sa v školách viac nepracuje. Slúži iba k zhromažďovaniu prác a učebných výstupov.
• Výberové portfólio, označované ako reprezentačné, zhromažďuje najlepšie práce žiakov za uvedené obdobie. O ich výbere rozhodujú žiaci a slúži k prezentácii ich výsledkov. V školách sa toto portfólio využíva zriedka. Učitelia skôr realizujú výber sledovaných prác žiakov, ktoré zaraďujú do zložky o žiakovi na podporu vedených diagnostických záznamov.
• Diagnostické portfólio (hodnotiace), ktorým je dokumentovaný pokrok žiaka. Neobsahuje všetky práce žiakov ako zberné portfólio, ale ich užší výber, o ktorom rozhodujú učitelia i žiaci, poprípade rodičia. Je dopĺňané o ďalšie materiály, ktoré vychádzajú z diagnostickej činnosti učiteľa a sledujú pokrok žiaka (záznamy učiteľa z rozhovorov s žiakmi, pozorovania, dotazníky pre rodičov, sebahodnotenie žiaka, poznámky od rodičov atď. Sú v ňom obsiahnuté všetky materiály, ktoré môžu byť prístupné učiteľom, deťom a rodičom na podporu rozvoja žiaka.

Cieľom diagnostického portfólia je prostredníctvom zhromaždenej dokumentácie získať komplexné informácie o výsledkoch študenta, procese jeho učenia a pokrokoch a sprostredkovať ich všetkým účastníkom edukačného procesu. Portfólio sa tak v spojení s výsledkami ďalších diagnostických metód a nástrojov stáva zdrojom dát pre voľbu edukačných stratégií podporujúcich vývoj študenta. Ide o sledovanie komplexného rozvoja študenta vo všetkých oblastiach i v sebarozvoji. Pri vhodnej práci s portfóliom podnecuje učiteľ prostredníctvom adekvátnej motivácie študenta, ktorý je schopný prebudeným záujmom regulovať svoje správanie a konanie. Portfólio má teda silný formatívny vplyv na rozvoj osobnosti študenta. Súčasne sumarizuje dosiahnutú úroveň študenta v určitom období (sumatívne diagnostikovanie) vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu vývoju (diagnostika individualizovaná) a vo vzťahu k stanoveným cieľom a kritériám (kritériálna diagnostika).

Hodnotenie portfólia je náročným procesom a je potrebné, aby spĺňalo vo vysokoškolskej výučbe štyri základné podmienky. Prvou je stanovenie cieľov a kritérií hodnotenia portfólia. Iba za dodržania tejto podmienky je možné, aby študent začal s tvorbou svojho portfólia. Vysokoškolský učiteľ na základe správne stanovených cieľov a kritérií hodnotenia usmerňuje teda samotnú tvorbu portfólia a zamedzuje vplyvu subjektivizmu pri jeho hodnotení. Druhou podmienkou je určenie, z akých prác má portfólio pozostávať a kto všetko má v portfóliu uvádzať komentáre k práci študenta, a stanovenie frekvencie vytvárania a ukladania materiálov do portfólia. Treťou podmienkou, ktorá zabezpečí správne pedagogické hodnotenie portfólia, je komplexnosť vytvorených kritérií hodnotenia, prostredníctvom ktorých posudzujeme celkový rozvoj osobnosti študenta po všetkých stránkach, teda v rámci rozvoja potrebných kompetencií. Poslednou podmienkou je záverečná diskusia výsledkov hodnotenia portfólia so študentom. Informácie o stupni rozvoja osobnosti je potrebné v rámci diskusie študentovi ozrejmiť a nasmerovať tak jeho ďalšiu vzdelávaciu činnosť v zmysle optimalizácie procesov samoštúdia a skvalitnenia jeho práce v rámci priamej výučby a realizácie pedagogickej praxe. Hodnotenie portfólia vytvára vysokoškolskému učiteľovi priestor na hlbšie poznanie osobnosti študenta a jeho pokroku vo vzdelávaní, umožňuje rozvíjanie schopnosti sebahodnotenia a plánovanie vlastnej vzdelávacej práce študentom i vyučovacej činnosti samotným učiteľom. Portfólio plní viaceré funkcie, ktoré je možné identifi kovať z jeho povahy a procesu jeho spracovávania. Medzi základné funkcie portfólia patrí:

• Informačná funkcia – predstavuje proces podávania komplexného súboru informácií o rozvoji osobnosti študenta, ktorý slúži jednak vysokoškolským učiteľom, ale taktiež samotnému študentovi.
• Diagnostická funkcia – získané informácie o vývoji študenta slúžia učiteľom ako východisko pre stanovenie vhodných stratégií a cieľov, podporujúcich rozvoj študentovej osobnosti a voľbu adekvátnych metód a foriem edukačnej práce.
• Autoregulačná funkcia spočíva v činnosti samotného študenta, ktorý v procese sebahodnotenia posudzuje výsledky svojej učebnej i praktickej činnosti, interpretuje ich svojim kolegom, konzultuje so svojimi učiteľmi a stanovuje si ďalšie ciele a k nim prislúchajúce činnosti, ktoré ovplyvňujú jeho osobnostný rozvoj.
• Motivačná funkcia – samotný proces vytvárania portfólia zvyšuje motiváciu a stimuluje činnosť študenta. Portfólio slúži na prezentovanie vlastnej činnosti študenta a vytvára priestor pre uplatňovanie rôznych prístupov a metód v činnosti pri spracovávaní stanovených prác. Sloboda voľby a časovej dotácie pre ich spracovávanie motivuje študenta k lepším výkonom.
• Komunikačná funkcia – je obsiahnutá i v podmienkach hodnotenia portfólia, ktoré stanovujú nevyhnutnosť realizácie konzultácií a diskusií učiteľa a študenta. Komunikácia sa však rozvíja nielen medzi týmito zúčastnenými, ale aj medzi študentmi navzájom. Študent konzultuje spracovávanie portfólia so svojimi kolegami, navzájom si pomáhajú a radia v jednotlivých činnostiach, ktorých výsledky sú súčasťou samotného portfólia.

Účinnosť portfólia je závislá na jeho štruktúre a obsahu. Napĺňanie jednotlivých funkcií portfólia nie je možné bez jeho dôkladného a najmä komplexného spracovania. Ak v portfóliu budú chýbať viaceré dokumenty či práce alebo nebudú adekvátne spracované, nie je možné zabezpečiť adekvátnu diagnostiku, následne zvoliť optimálne metódy ďalšej práce

so študentom a rovnako i samotnému študentovi neposkytne portfólio správnu spätnú väzbu o jeho činnosti a proces sebaregulácie nebude účinný. Z tohto dôvodu je potrebné, aby študent pristupoval zodpovedne k spracovávaniu portfólia (rovnako i vysokoškolský učiteľ k zadávaniu jeho obsahu). Podľa V. Krejčovej (2001) by obsah študentského portfólia študenta učiteľstva mal pozostávať z týchto komponentov:

• Autobiografi cký popis vývoja študenta ako budúceho učiteľa
• príbehy popisujúce študentove skúsenosti z výučby,
• motívy k voľbe učiteľského povolania,
• spomienky študenta na svojich bývalých učiteľov v konfrontácii so študentovým hodnotením týchto učiteľov,
• sebareflexiu skúseností z absolvovaných pedagogických a psychologických predmetov,
• osobnú výpoveď študenta o jeho „učiteľskej fi lozofi i“ (jeho poňatie výučby),
• informácie o vzdelávacích akciách (s pedagogickopsychologickou problematikou), ktoré študent absolvoval nad rámec svojho vzdelávania na fakulte.
• Výsledky autodiagnostických techník uplatňovaných v priebehu výučby pedagogických a psychologických disciplín
• študentov učebný štýl, temperamentové charakteristiky, empatia, hierarchie hodnôt, mapa osobnosti a pod.
• Reflektívne výpovede študenta vzťahujúce sa k výučbe pedagogických a psychologických disciplín
• študentovo hodnotenie výučby (voľné výpovede i štruktúrované odpovede na vopred zadané otázky zamerané na hodnotenie obsahu i formy výučby),
• priebežné záznamy do refl ektívnych denníkov (hodnotenie prínosu výučby pre budúcu pedagogickou prax),
• záverečne hodnotenie výučby (evaluačné dotazníky).
• Písomné, grafické a iné produkty študenta vytvorené v rámci pedagogického či psychologického predmetu
• seminárne práce,
• projekty, plagáty,
• prípravy na vyučovacie hodiny,
• recenzie, anotácie pedagogických a psychologických publikácií,
• citácie z odbornej literatúry a iné myšlienky, ktoré študent považuje za hodnotné vo vzťahu k učiteľskej profesii,
• učebné pomôcky,
• priebežne dopĺňaný zoznam odbornej literatúry,
• záznamy z hospitácií a pozorovaní v škole,
• výsledky didaktických testov (pokiaľ boli v predmete zadávané).
• Záznamy iných subjektov o študentovej pedagogickej aktivite
• videozáznam alebo fotografi e z mikrovyučovania,
• videozáznam alebo fotografi e z pedagogického výstupu v škole,
• pozorovacie hárky cvičného učiteľa alebo učiteľa pedagogického predmetu,
• záznamy pozorovaní urobené kolegami študenta.

Komplexnosť portfólia zabezpečuje jeho adekvátne využitie nielen počas realizácie pedagogickej praxe a vysokoškolského štúdia, ale aj v počiatkoch výkonu učiteľského povolania. Je preto v záujme študenta dôsledne spracovávať jednotlivé jeho časti v logickej postupnosti a nadväznosti rozvoja profesijných kompetencií. Portfólio z pedagogickej praxe si študent vytvára počas celého bakalárskeho i magisterského učiteľského štúdia. Jeho obsah variuje od fakulty k fakulte. Základ však vždy tvoria hospitačné záznamy v podobe pozorovacích hárkov, prípravy na vyučovaciu hodinu, záznamy z rozborových hodín hospitácií a pedagogických výstupov a hodnotenia pedagogických výstupov praktikanta cvičnými učiteľmi. Študent Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici zostavuje portfólio pedagogickej praxe z nasledovných segmentov (dostupné na: http://www.pdf.umb.sk// pedagogicka-prax/pedagogicka-prax.html):

1. Osobný plán praktikanta, ktorý predstavuje harmonogram akcií praktikanta, realizovaných počas pedagogickej praxe. Je záznamom termínov a činností praktikanta, ktoré boli praktikantom vykonané na praxi. Pozostáva z troch položiek:
• Plán hospitácií. Ide o záznam termínov a názvov predmetov hospitovaných hodín so zápisom študentom pozorovaného javu na hospitovanej hodine. Súčasťou záznamu z každej hospitovanej hodiny je zápis preberanej témy a zápis preberaného učiva.
• Plán samostatných výstupov praktikanta. Ide o záznam termínov a názvov predmetov samostatne odučených hodín. Súčasťou záznamu z každej odučenej hodiny je zápis preberanej témy a zápis preberaného učiva.
• Plán pracovných úloh praktikanta. Ide o záznam realizovaných pracovných úloh, ktoré vyplývajú z potreby vypracovania portfólia. Praktikant zostaví zoznam realizovaných úloh spolu s termínmi, kedy jednotlivé úlohy na praxi prebehli.
• Plán mimovyučovacích aktivít praktikanta. Ide o záznam termínov a názvov činností, ktoré praktikant na praxi vykonal nad rámec vlastného učenia a nad rámec hospitovania na vyučovaní cvičného učiteľa. Činnosti nad rámec vyučovacích a hospitačných povinností praktikanta by mali byť delegované cvičným učiteľom, študent ich nesmie vykonávať iba na základe vlastného uváženia.
2. Akčný výskum edukačnej reality triedy. Predstavuje praktikantovo vlastné skúmanie edukačnej reality školskej triedy, v ktorej realizuje pedagogickú prax. Produktom danej časti portfólia by mala byť praktikantova charakteristika podmienok školskej triedy, jej žiakov a osoby cvičného učiteľa, a taktiež ponuka návrhov na zlepšenie edukačnej reality sledovanej triedy. Akčný výskum edukačnej reality triedy pozostáva zo štyroch položiek:
• Praktikantov výskum prostredia a materiálnych podmienok triedy (je realizovaný v náčuvovom období praxe). V rámci danej položky praktikant zrealizuje pozorovanie triedy s cieľom opisu materiálnych podmienok triedy. Výstupom z danej položky bude voľne štylizovaný opis prostredia triedy, doplnený o grafi cký záznam usporiadania lavíc a katedry v triede a o zasadací poriadok triedy. Súčasť výstupu budú tiež tvoriť praktikantove návrhy na zlepšenie prostredia a materiálnych podmienok triedy. Súčasť grafi ckého záznamu bude tvoriť opis iných spôsobov usporiadania žiakov v triede, než učiteľ využíva pri svojom učení.
• Praktikantov výskum pôsobenia cvičného učiteľa v triede (je realizovaný v náčuvovom období praxe). V rámci danej položky praktikant zrealizuje výskum výučby cvičného učiteľa, s cieľom charakterizovať učebný štýl cvičného učiteľa. Výskum učiteľovej výučby praktikant zrealizuje v ľubovoľných dňoch praxe, počas náčuvu, resp. v čase po odučení svojich samostatných vyučovacích výstupov. Charakteristika učebného štýlu cvičného učiteľa bude vystavaná na použití štyroch diagnostických procedúr:
  • Vyplnenie záznamu o pozorovaní neverbálnej komunikácie cvičného učiteľa. Praktikant sa tu zameria na opis učiteľovho neverbálneho učebného prejavu. Výstupom z danej položky bude voľne štylizovaná charakteristika cvičného učiteľa s dôrazom na jeho neverbálnu komunikáciu so žiakom.
  • Vyplnenie schémy na zaznamenávanie otázok na vyučovacej hodine. Praktikant sa tu zameria na klasifi káciu otázok, ktoré cvičný učiteľ kladie žiakom v procese svojho učenia. Výsledky pozorovania praktikant spracuje v tabuľkách a obsah tabuliek voľne opíše.
  • Zrealizovanie štruktúrovaného rozhovoru na tému: „Subjektívne poňatie výučby u cvičného učiteľa“. Praktikant sa tu zameria na identifi káciu učiteľovej predstavy o dobrom (kvalitnom) vyučovaní. Rozhovor bude praktikant orientovať na identifi káciu učiteľovej predstavy o kvalitnom učive, o kvalitných učebných metódach a postupoch práce so žiakom, o kvalitnom hodnotení žiaka a posudzovaní výsledkov žiakovho učenia a o učiteľovom poňatí fenoménu dobrého žiaka. Z rozhovoru zrealizuje praktikant písomný záznam s vyvodením záverov.
  • Vyplnenie dotazníka na sledovanie interakčného štýlu cvičného učiteľa. Praktikant sa tu zameria na opis učiteľovho štýlu práce so žiakmi triedy. Na základe vyplnenia dotazníka praktikant charakterizuje osobu cvičného učiteľa podľa toho, ako sa mu cvičný učiteľ javil počas pedagogickej praxe. Výstupom z danej položky bude grafi cké znázornenie interakčného štýlu cvičného učiteľa spolu s voľne štylizovaným opisom hlavných charakteristík pôsobenia cvičného učiteľa v triede.
• Praktikantov výskum klímy triedy a vzťahov medzi žiakmi v triede (je realizovaný po ukončení náčuvového obdobia praxe). V rámci danej položky sa praktikant zameria na diagnostiku žiakov, s cieľom opísať sociálne prostredie triedy a ponúknuť návrhy na zlepšenie sociálneho prostredia triedy.
3. Vzorové vyučovacie projekty zo samostatných vyučovacích výstupov študenta. Predstavujú detailne spracované vyučovacie projekty, ktoré sa stali predmetom praktikantovho samostatného učenia. Do portfólia bude založený jeden vzorový projekt z každého študentom odučeného vyučovacieho predmetu. Pri posudzovaní kvality projektov sú sledované nasledovné kritériá:
   1. Komplexnosť projektov. Predstavuje skutočnosť, či odovzdané projekty sú skutočne projekty všetkých odučených vyučovacích predmetov. Konkrétne ide o to, či je splnená požiadavka odovzdania jedného vzorového projektu za každý odučený vyučovací predmet.
   2. Zacielenosť projektov. Posudzuje sa, aká je kvalita cieľov a učebných požiadaviek, uvedených vo vyučovacích projektoch. Ciele majú byť orientované na žiaka, majú explicitne vyjadrovať preberané učivo a majú odkazovať žiaka na učebný výkon, ktorý má v rámci realizovaného učenia preukázať.
   3. Obsažnosť projektov. Predurčuje to, do akej miery zodpovedá výber a formulácia učebných úloh (a v nich situovaných učebných obsahov) požiadavkám na výkon žiaka, vyplývajúcim z formulácie edukačného cieľa. Konkrétne ide o to, či sú všetky požiadavky na výkon žiaka, vyplývajúce z cieľa a učebných požiadaviek, obsiahnuté v zneniach formulovaných učebných úloh.
   4. Modernosť projektov. Rieši otázku, do akej miery zodpovedá predložený vyučovací projekt konštruktivistickým, resp. tvorivo humanistickým prístupom k vyučovaniu. Konkrétne ide o to, či sú v projekte používané na žiaka orientované metódy a formy práce a do akej miery zodpovedajú použité učebné stratégie požiadavkám produktívneho učenia sa a požiadavkám rozvoja tvorivosti a ostatných kognitívnych funkcií žiaka.
   5. Situovanosť projektov. Posudzuje to, do akej miery sú v projekte vytvárané pre žiaka zaujímavé pedagogické situácie a aký je vzťah medzi vytváranými pedagogickými situáciami a reálnym životom žiaka.
4. Zápisky z hospitácií a rozborov samostatných vyučovacích výstupov praktikanta. Predstavujú záznamy praktikanta z hospitácií na vyučovaní cvičného učiteľa a záznamy z rozborov samostatných pedagogických výstupov. Priebeh hospitácií praktikant zaznamenáva pomocou vopred vypracovaného pozorovacieho hárku. Zápisky z rozborov samostatných vyučovacích výstupov vypracováva praktikant z rozboru každej vyučovacej hodiny, ktorej projekt je súčasťou portfólia. Zápisky z rozborov pozostávajú z dvoch položiek:
• Záznamy z rozboru, vedeného osobou cvičného učiteľa. Ide o voľne štylizované zápisky študenta z rozborového rozhovoru nad odučenou vyučovacou hodinou.
• Reflexia kvality výučby, vedená osobou praktikanta. Ide o voľne štylizovanú výpoveď praktikanta smerom k vlastnému vyučovaciemu výstupu. Praktikant by mal v danej časti na základe zažitých skúseností posúdiť svoju spokojnosť s výučbou a mal by analyticky rozpracovať možnosti optimalizovania odučeného vyučovacieho projektu.
5. Pedagogická charakteristika jedného vybraného žiaka. Predstavuje dôsledný opis vybraného žiaka triedy. Študent – praktikant na základe použitia metód pedagogickej diagnostiky komplexne charakterizuje osobu žiaka. Charakteristika osoby žiaka bude mať podobu štruktúrovanej výpovede.
6. Reflexia praxe. Predstavuje študentovo voľne štylizované zhodnotenie kvality pedagogickej praxe. Zhodnotenie kvality pedagogickej praxe pozostáva z troch položiek:
• Zhodnotenie prínosu pedagogickej praxe pre praktikanta. Praktikant tu odpovedá na otázku: „Čím prispela záverečná pedagogická prax (projekt) ku kvalitnému výkonu môjho budúceho povolania?“ Praktikant tu opisuje momenty, ktoré prispeli k formovaniu jeho učiteľských schopností, a zdôrazní tie momenty praxe, ktoré najviac ovplyvnili jeho záujem o budúci výkon učiteľskej profesie.
• Refl exia kvality teoretickej prípravy praktikanta na vysokej škole. Praktikant tu odpovedá na otázku: „Čo z teoretickej prípravy na vysokej škole som najviac využil pri samostatnom vyučovaní?“ Praktikant tu približuje tie disciplíny, ktoré mu najviac pomohli pri učení, a zároveň zhodnotí, čo mu na teoretickej príprave počas štúdia na vysokej škole najviac chýbalo.
• Kritika praxe a návrhy na zmenu koncepcie pedagogickej praxe. Praktikant tu odpovedá na otázku: „Čo by som na záverečnej pedagogickej praxi (projekte) zmenil?“ Praktikant tu opisuje tie momenty, ktoré mu na koncepcii pedagogickej praxe najviac prekážali, a približuje tie požiadavky na získanie kreditu, ktoré sa mu zdali nezrozumiteľné, resp. zbytočné. Od praktikanta sa v danej časti refl exie praxe očakáva konštruktívna kritika, tzn. nie iba kritizovanie praxe, ale aj produkovanie návrhov na zmenu praxe.

Okrem vyššie charakterizovaných segmentov portfólia pedagogickej praxe obsahuje portfólio aj návrhy pracovných listov, ktoré praktikant počas realizácie pedagogického výstupu používal pri vyučovaní, a hodnotenie praktikanta cvičným učiteľom. Tvorba portfólia z pedagogickej praxe je náročným procesom a pomôckou pri jeho spracovávaní sú vopred vypracované rôzne pozorovacie hárky, formuláre či protokoly. Ich skladba predurčuje praktikantovi jednak činnosť, ktorú má počas pedagogickej praxe realizovať, ale taktiež mu pomáha v systéme zaznamenávania potrebných informácií, ktoré môže následne ďalej využívať pri spracovávaní jednotlivých segmentov portfólia. Na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre majú praktikanti k dispozícii celý set pozorovacích hárkov, prostredníctvom ktorých realizujú a zaznamenávajú svoju hospitačnú činnosť. Hárky sa zameriavajú na pozorovanie:

• cieľov vyučovacej hodiny a ich plnenia,
• metód a foriem práce,
• prezentácie nového učiva,
• kontroly a hodnotenia žiakov,
• práce s učebnicou,
• práce s učebnými pomôckami a didaktickou technikou,
• osobnosti učiteľa a vytváranie jeho charakteristiky,
• vystupovania učiteľa v triede a jeho komunikácie so žiakmi,
• profesijných zručností učiteľa,
• sociálnych vzťahov žiakov v triede,
• aktivity žiakov,
• klímy v triede.

Praktikant sa oboznamuje s obsahom všetkých pozorovacích hárkov, ktoré predstavujú mnohostrannosť edukačného procesu vyučovacej hodiny. Na každej hospitácii si potom volí jeden zo stanoveného setu pozorovacích hárkov, ktorý si pred jeho použitím dôsledne preštuduje. Okrem pozorovacích hárkov majú praktikanti k dispozícii i vypracované schémy metodických rozborov vyučovacích hodín, tabuliek na vytvorenie časovej snímky a výkazov zrealizovanej pedagogickej praxe (Kramáreková – Szíjjártóová a kol., 2012).

Realizácia pedagogickej praxe, a teda i spracovanie portfólia je rôzne. Aj keď v publikácii neuvádzame viaceré podoby pedagogických portfólií, je potrebné konštatovať, že každá fakulta realizujúca učiteľské vzdelanie ma k dispozícií kvalitne vypracovaný celý systém metodických pokynov a materiálov pre jednotlivé typy pedagogických praxí s cieľom vytvárať podmienky pre optimálnu a čo najkvalitnejšiu realizáciu pedagogickej praxe.