ÚVOD DO INTERPRETÁCIE NARATÍVNYCH TEXTOV

Táto knižka je určená najmä študentom literatúry, prípadne budúcim pedagógom, ktorí budú na svojich vlastných hodinách vyučovať literatúru. Kniha Úvod do interpretácie naratívnych textov je teda primárne koncipovaná ako vysokoškolská učebnica, čomu zodpovedajú niektoré úpravy. Vyznačili sme tučným písmom vybrané pojmy a výrazy, prípadne celé definície či tvrdenia, čo snáď prispeje k väčšej prehľadnosti textu. Chceme tým zároveň upozorniť čitateľa na termíny a tvrdenia, ktoré by bolo dobré si zapamätať a rozumieť im. Ďalej sme do každej kapitoly venujúcej sa jednému konkrétnemu aspektu textu vložili interpretačné ukážky a otázky/námety na interpretáciu alebo spoločnú diskusiu v triede. Po každej takejto ukážke ponúkame aj vlastnú interpretáciu zameranú práve na zodpovedanie predložených otázok. Ukážky sme vyberali spomedzi autorov francúzskej literatúry, pretože jej štúdium a výučba patria k nášmu odbornému záujmu. Platí to snáď aj v prípade Milana Kunderu, ktorý je dnes považovaný za francúzskeho spisovateľa, hoci vybraný román bol napísaný po česky a je prevažne situovaný do českého prostredia. Z hľadiska primárneho zámeru učebnice na tom napokon až tak nezáleží. Veríme, že využitie tejto knižky je univerzálnejšie, aj keď už samotný názov naznačuje, že sa náš záber netýka literatúry ako takej, ale výlučne literatúry naratívnej (pojem naratívny text budeme bližšie špecifikovať v nasledujúcej kapitole).

            V prvej kapitole knihy ozrejmujeme základné mechanizmy fungovania literárnych textov a predkladáme koncept kompetentného čitateľa – čitateľa, ktorý je schopný tieto mechanizmy identifikovať a v interpretácii zohľadniť. Druhá kapitola venuje pozornosť čitateľskej kooperácii s textom, pričom obsahuje už aj konkrétnu ukážku, otázky a interpretáciu. V tejto časti sa venujeme aj naratívnym štruktúram a predpokladanej čitateľskej kooperácii s naratívom. V tretej kapitole predkladáme predbežný súhrn toho, čo by malo byť predmetom skúmania poetiky naratívov, ak nás zaujíma ich literárno-umelecké podstata. Vo štvrtej kapitole skúmame štýl. Nevnímame ho ako čisto formálny postup, ale v úzkom vzťahu so samotnou témou (štýl ako spôsob videnia sveta). V predmetnej kapitole poukazujeme podrobnejšie aj na to, že účinok literatúry súvisí nielen s používaním formálnych postupov, ale aj s jej tematickou blízkosťou k životnému svetu čitateľov. V nasledujúcej kapitole tento vzťah zdôrazníme ešte viac cez problematiku hodnôt a morálky, ktorá tvorí neodmysliteľnú súčasť naratívnych textov a dodáva vyrozprávaným príbehom vyššiu výpovednú hodnotu a životnú relevantnosť. Predmetom piatej kapitoly je literárna postava ako efekt textu. Postava na seba upútava čitateľskú pozornosť, pretože simuluje ľudskú existenciu. Estetický zážitok v podobe emocionálnej odozvy na text (napätie, uvoľnenie, prekvapenie, strach, túžba a pod.) by celkom určite nemal takú intenzitu, ak by sme cez fikčnú postavu nemysleli vždy aj na reálneho človeka a jeho problémy. V rámci kapitoly o postave uvažujeme aj nad hranicami interpretácie textu. Aj pri textuálnom (tematologickom, naratologickom, štylistickom) rozbore textu dokážeme identifikovať poetické postupy zamerané na vyvolanie estetického zážitku, ale samotný zážitok nie je súčasťou textu. Ak sa chceme držať objektívnych aspektov, ako ich odhaľuje poetika, musíme hľadať estetickú funkciu priamo v textových stratégiách. Interdisciplinárny prístup (zohľadnenie poznatkov disciplín ako evolučná psychológia, neurovedy a pod.) môže dospieť k potvrdeniu účinnosti ustálených literárnych postupov ako psychosomatických stimulov. Tomu sa venujeme v poslednej kapitole.

Táto učebnica je jedným z viacerých možných návodov na čítanie a interpretáciu naratívnych textov. Jej cieľom je poskytnúť základné východiská a prístupy pre vysokoškolských študentov, ktorí na ďalších predmetoch zameraných na štúdium literatúry budú môcť tieto elementárne postupy aplikovať. Do veľkej miery v tejto učebnici nadväzujeme na našu monografiu Estetika naratívnych textov (2021), ktorá poskytuje komplexnejší výklad problematiky (teória fikčných svetov, naratológia, recepčná poetika, teória estetického zážitku). Na niektorých miestach budeme k uvedenej monografii odkazovať, ak by mal čitateľ záujem urobiť si podrobnejší prehľad. Cieľom tejto učebnice je v prvom rade poskytnúť prístupný a stručný manuál (odľahčený o metodologické diskusie) niektorých základných aspektov naratívnych textov a ich recepcie. Jednako však vnímame obe práce ako komplementárne – prvú ako viac teoretickú, druhú ako viac aplikačnú.

Recepcia literatúry sa síce zväčša odohráva v intímnom styku (čitateľ číta knižku osamote), ale významy textu sú adresované verejnosti (nie iba jednému konkrétnemu čitateľovi, ale mnohým čitateľom, ktorí sú schopní v ňom nájsť rovnaké či veľmi podobné významy). Porozumenie literatúry ako kolektívnej kultúrnej tradícii patrí k základom humanitného vzdelania, preto by sa malo neustále prehlbovať a zdokonaľovať – v škole i pri súkromnom čítaní. Dúfame, že čitateľovi naša učebnica v tomto pomôže.