PEDAGOGICKÁ PRAX V PREGRADUÁLNEJ PRÍPRAVE UČITEĽOV

Pedagogická prax zaujíma v pregraduálnej príprave učiteľov dôležité postavenie. Je akýmsi pomyselným mostom medzi teoretickou a  praktickou prípravou. Rovnako ako lekár, i učiteľ musí realizovať svoju praktickú prípravu v reálnom prostredí a s reálnymi subjektmi. V tomto prípade platí, že nácvik v modelových situáciách realizovaný počas teoretickej prípravy vo vysokoškolskom štúdiu nie je postačujúci k rozvoju profesijných kompetencií. Profesijné kompetencie sa začínajú utvárať v procese pregraduálnej prípravy a ďalej sa rozvíjajú v reálnej edukačnej praxi pri výkone učiteľského povolania. Hypoteticky tu platí kovariančná závislosť medzi dĺžkou pedagogickej praxe učiteľa a stupňom rozvoja jeho profesijných kompetencií. Miera vzájomnej väzby medzi týmito dvoma segmentmi je závislá od viacerých faktorov. Pregraduálna príprava učiteľa a počas nej realizovaná pedagogická prax je jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich jeho edukačnú prax a rozvoj profesijných kompetencií. Je preto potrebné venovať realizácii pedagogickej praxe dostatočnú pozornosť.

Publikácia sa skladá zo štyroch nosných kapitol, ktoré predstavujú jednak samotný proces realizácie pedagogickej praxe, ale taktiež osobnosť
vysokoškolského študenta – praktikanta a faktory determinujúce rozvoj jeho osobnosti počas realizácie pedagogickej praxe. Prvá kapitola sa zamýšľa nad osobnosťou vysokoškolského študenta. Predkladá jeho charakteristiku z viacerých uhlov pohľadu. Zameriava sa na charakteristiku dosiahnutého typu dospelosti, najmä z pozície psychickej a sociologickej dospelosti. Proces formovania osobnosti je náročným a špecifi ckým procesom, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom psychického vývoja a jeho výsledok závisí od vzájomnej interakcie zrenia a učenia jedinca. Pedagogická prax umožňuje vysokoškolskému študentovi aplikovať teoretické poznatky v procese činnostného a zážitkového učenia, rozvíjať profesijné kompetencie, ale aj osobnostne dozrievať prostredníctvom sebahodnotenia a sebarefl exie. Kapitola predstavuje rôzne taxonómie a typológie študentov a komparáciu tradičných a netradičných študentov s ich vnímaním a realizáciou pedagogickej praxe. Zameriava sa na oblasť motivácie ako rozhodujúceho faktora, jednak pri samotnom formovaní osobnosti vysokoškolského študenta, a taktiež pri formovaní osobnosti praktikanta v realizácii pedagogickej praxe.

Druhá kapitola sa zaoberá jednotlivými faktormi, ktoré ovplyvňujú osobnosť vysokoškolského študenta v realizácii pedagogickej praxe. Pedagogická prax do veľkej miery ovplyvňuje kvalitu vyučovacieho procesu na cvičných školách a neskôr aj na školách, kde bude absolvent pracovať už ako učiteľ. V uvedomení si dôležitosti tejto myšlienky je potrebné analyzovať faktory, ktoré ovplyvňujú realizáciu pedagogickej praxe z pozície praktikanta. Chyby, ktoré vo vzdelávaní žiakov v cvičnej škole spôsobí praktikant počas pedagogickej praxe, majú dopad na rozvoj ich osobností a ich odstránenie či minimalizácia je neskôr veľmi náročná. Kapitola sa preto venuje základným faktorom, ktoré vplývajú na osobnosť praktikanta v procese pregraduálnej prípravy i realizácie pedagogickej praxe. Pozornosť venuje osobnosti vysokoškolského učiteľa a jeho vzťahu k študentom ako najdôležitejšiemu faktoru formujúceho osobnosť vysokoškolských študentov. Rovnako zdôrazňuje i postavenie vrstovníkov, rodiny, akademického prostredia a samotného vyučovacieho procesu realizovaného v pregraduálnej príprave učiteľov.

Tretia kapitola predstavuje teoretické vymedzenia pojmu pedagogická prax prostredníctvom komparácie jednotlivých defi nícii a identifi kácie
ich spoločných znakov. Z vytvorenej defi nície následne stanovuje cieľ, funkcie a úlohy pedagogickej praxe, ktoré sú nevyhnutné pre jej kvalitnú realizáciu a rozvoj osobnosti praktikanta. Praktikant spoločne s vysokoškolskými učiteľmi, ktorí zabezpečujú teoretickú prípravu a osvojovanie si poznatkov jednak z pedagogických a psychologických disciplín, ale taktiež poznatkov z vedných odborov predstavujúcich aprobačné predmety, a s cvičnými učiteľmi sú základnými subjektmi pedagogickej praxe. Kapitola sa zaoberá jednotlivými činnosťami cvičných učiteľov, ktorí v realizácii pedagogickej praxe najčastejšie vystupujú v troch základných rolách, a to vzoru, poradcu a hodnotiteľa. Predkladá charakteristiku „dobrého cvičného učiteľa“ ako ideálnej osobnosti zabezpečujúcej kvalitnú realizáciu pedagogickej praxe a rozvoj osobnosti praktikanta. V realizácii pedagogickej praxe sa osobnosť praktikanta vyvíja, je preto prirodzené hľadať v nej určitú logickúpostupnosť a nadväznosť. V kapitole sú charakterizované dve základné fázy realizácie pedagogickej praxe. V prvej fáze praktikant príchodom na cvičnú školu najprv spoznáva jej prostredie, pozoruje podmienky a proces v nej realizovaný, následne ho spoločne s cvičným učiteľom analyzuje a hodnotí. V druhej fáze sa prostredníctvom konzultácií pripravuje na svoj pedagogický výstup v konkrétnej vyučovacej hodine, výstup realizuje a v závere spoločne s cvičným učiteľom uskutočňuje rozbor a hodnotenie s využitím sebahodnotenia a sebareflexie nielen vlastnej edukačnej práce konkrétnej vyučovacej jednotky, ale aj v nadväznosti na získané teoretické poznatky zo štúdia. Obidve tieto fázy sa však nerealizujú izolovane, a preto je možné identifi kovať viaceré druhy a typy pedagogickej praxe. V závere kapitola predkladá faktory ovplyvňujúce realizáciu pedagogickej praxe v diferenciácii na vertikálne a horizontálne, od najvšeobecnejších, čo predstavuje spoločnosť a jej vnímanie a ocenenie práce učiteľa, až špecifi cké, teda cvičného učiteľa a praktikanta.

Portfólio pedagogickej praxe je riešenou problematikou poslednej kapitoly. V kapitole sú vymedzené základné pojmy súvisiace jednak s profesijným portfóliom, študentských portfóliom v pregraduálnej príprave učiteľov, ale taktiež s portfóliom, ktoré spracováva praktikant. Kapitola predkladá charakteristiku jednotlivých druhov portfólií, ich funkcií a komponentov. V konkretizácii jednotlivých komponentov predstavuje súbor prác a činností, ktoré praktikant realizuje v procese spracovávania portfólia z pedagogickej praxe. Význam portfólia prekračuje hranice individuality praktikanta, pretože v konečnom dôsledku slúži k voľbe nových stratégií a metód vysokoškolskej výučby a skvalitňovania nielen realizácie pedagogickej praxe, ale aj pregraduálnej prípravy učiteľov.

Na tomto mieste patrí úprimné poďakovanie recenzentkám, doc. PaedDr. Júlii Ivanovičovej, PhD., a PaedDr. Eve Frýdkovej, PhD., za cenné pripomienky a podnety, ktoré prispeli k dotvoreniu publikácie. Publikácia sa venuje otázkam realizácie pedagogickej praxe, tvorbe portfólia, osobnosti vysokoškolského študenta v pozícii praktikanta a faktorom, ktoré ovplyvňujú formovanie jeho osobnosti. Nevyčerpáva problematiku
v celej jej šírke, ale podáva pohľad na významné komponenty a subjekty v realizácii pedagogickej praxe v pregraduálnej príprave učiteľov.