PEDAGOGICKÁ PRAX V PREGRADUÁLNEJ PRÍPRAVE UČITEĽOV

Cieľ pedagogickej praxe sa odvíja od profi lu absolventa a konkretizuje sa v rozvíjaní kladného vzťahu k učiteľskej profesii, sebarefl exii študenta, spolupráci s cvičným učiteľom a didaktikom odbornej katedry aprobačného predmetu a v rozvíjaní profesijných kompetencií. V procese pedagogickej praxe dochádza postupne k osvojeniu si základných profesijných spôsobilostí ako sú: plánovacia spôsobilosť, riadiaca spôsobilosť, spôsobilosti nevyhnutné na realizáciu vyučovacích jednotiek, spôsobilosti vedúce k zabezpečeniu priaznivej klímy v škole a v triede a k udržaniu disciplíny, diagnostické spôsobilosti a autodiagnostické spôsobilosti (Ivanovičová, 2007). Všeobecným cieľom pedagogickej praxe je teda dosiahnuť taký stupeň rozvoja osobnosti praktikanta v profesijných a osobnostných kompetenciách, v morálnom profi le, v motivácii a vzťahu k budúcej profesii, aby bol po absolvovaní štúdia schopný začať vykonávať prácu učiteľa. V konkretizácii jednotlivých kompetencií je možné naformulovať čiastkové ciele pedagogickej praxe:

• praktikant je schopný orientovať sa v základnej pedagogickej dokumentácii školy a triedy a je schopný používať pedagogickú agendu v procese vlastného vyučovania v rámci realizácie pedagogickej praxe,
• praktikant dokáže spoznávať školské prostredie komplexne i konkrétne v podmienkach triedy,
• praktikant dokáže poznávať žiakov triede, využívať individuálny prístup v rámci pedagogickej diagnostiky v realizácii pedagogickej praxe a jej prostriedky i v procese vlastného učenia,
• praktikant je schopný optimálne plánovať vyučovanie od stanovenia cieľov, výberu metód a foriem, cez vytvorenie didaktických pomôcok a pracovných listov, až po následnú adekvátnu realizáciu vyučovania,
• praktikant je samostatný a tvorivý v realizácii edukačnej práce,
• praktikant má vytvorenú subjektívnu koncepciu výučby a má vytvorený vlastný učebný štýl smerom k optimalizácii jeho vysokoškolského vzdelávania.

Vzhľadom k cieľu pedagogickej praxe a vychádzajúc z uvedených defi nícii je možné identifi kovať viaceré funkcie pedagogickej praxe. Funkcie pedagogickej praxe sú relatívne stále i vzhľadom k vývoju spoločnosti a postaveniu učiteľa v nej. Neovplyvňuje ich zmena legislatívy či vnútornej metodiky konkrétnej fakulty realizujúcej učiteľské vzdelávanie a z neho vyplývajúcu pedagogickú prax. Podľa S. Kontírovej a kol. (2010) plní pedagogická prax tieto základné funkcie:

1. Integračná a syntetizačná funkcia pedagogickej praxe sa premieta do cieľa syntetizovať, generalizovať a systematizovať všetky zložky vysokoškolskej prípravy, prekonávať izolovanosť štruktúry teoretických poznatkov z jednotlivých disciplín a študentov viesť k novému, hlbšiemu a komplexnejšiemu pochopeniu javov a procesov.
2. Orientačná funkcia pedagogickej praxe znamená, že jedným z jej cieľov je oboznámiť študentov učiteľstva s prostredím a organizáciou školy, s rozličnými stupňami a typmi škôl, s ich vzdelávacími programami (i špecifi kami výučby predmetov na rôznych stupňoch a typoch škôl), s rozličnými triedami, žiakmi i učiteľmi. To je dôležité nielen pre ich vyučovanie v cvičných školách, ale aj pre ich rozhodovanie o voľbe školy, na ktorej by chceli pôsobiť po absolvovaní prípravného pregraduálneho vzdelávania.
3. Vzdelávaciu (resp. informačnú) funkciu plní pedagogická prax tým, že dopĺňa a obohacuje teoretickú prípravu študentov, upevňuje a prehlbuje ich vedomosti a predmetné schopnosti a vytvára podmienky pre ich konkretizáciu a tvorivú aplikáciu v jedinečných pedagogických situáciách, čím plní aj konkretizačnú funkciu.
4. Sebareflexívna funkcia pedagogickej praxe spočíva v zlepšovaní „výkonovej zložky učiteľstva“, t.j. v rozvoji didaktických schopností praktikantov a riadení sebarefl exie uvažovania, konania a rozhodovaní študenta.
5. Spätnoväzebná funkcia pedagogickej praxe je obsiahnutá v procese overovania prospešnosti teoreticko-praktickej prípravy pre spoločenskú prax. Napomáha následnému zdokonaľovaniu teoretickej výučby a jej zosúladeniu s najnovším vedeckým poznaním i potrebami školskej praxe.

Poslednou, no nie menej dôležitou, je profesijne motivačná a socializačná funkcia pedagogickej praxe, ktorá v intenciách protipólu pozitívnej motivácie či demotivácie rozvíja vzťah študenta k učiteľskému povolaniu, k ďalšiemu štúdiu a spočíva vo vytváraní adekvátnych sociálnych väzieb v prostredí školskej praxe.

Obdobne vníma funkcie pedagogickej praxe aj Š. Čelinák (2007), ktorý okrem integrujúcej funkcie pedagogickej praxe, ktorá spočíva v spájaní teoretických poznatkov s praxou školského prostredia, nahliada na prax ako na aktivizujúci a motivačný činiteľ v procese štúdia, prax ako sebarealizačný činiteľ na odhalenie individuálnych daností a osobitostí, prax ako prostredie pre aplikáciu odborného vzdelania, prax, kde sa rozvíja vzťah k žiakom, k budúcim kolegom, k učiteľskej profesii a prax, kde sa poznávajú žiaci, ich záujmy a individuálne osobitosti.

Z identifikácie jednotlivých funkcií pedagogickej praxe vyvstávajú jej úlohy, ktoré sa v procese jej uskutočňovania napĺňajú vo vzájomnej interakcii všetkých zúčastnených. Zjednodušene by sme mohli uviesť, že pedagogická prax má plniť tri dôležité úlohy. Podľa J. Daneka (2005) sem patrí poznávanie školy zo strany študenta učiteľstva, zbavovanie študenta obáv i trémy z komunikácie so žiakmi a konfrontácia poznatkov získaných štúdiom na fakulte s realitou školského života. Autor konštatuje, že vzhľadom k uvedeným úlohám je potrebné zaviesť systém postupnosti a primeranosti, tak aby praktikant najskôr pozoroval, vdychoval a prijímal atmosféru školy, poznával reálne úlohy učiteľa a konfrontoval túto záťaž so svojimi možnosťami, motiváciou a perspektívami. Podrobnejšiu diferenciáciu úloh pedagogickej praxe predkladajú Z. Gadušová (2007), H. Kramáreková – K. Szíjjártóová a kol. (2012) a T. Kozík a J. Depešová (2007). Autori stanovili základné úlohy pedagogickej praxe nasledovne:

• zvládnuť a doceniť pedagogickú teóriu ako teóriu podporujúcu pedagogické myslenie študentov,
• hľadať cesty sebarealizácie a odhaľovať individuálne danosti a osobnosti študenta, budúceho učiteľa,
• aktivovať a motivovať študenta pre učiteľské povolanie,
• rozvinúť pedagogické myslenie študentov a naučiť ich uplatňovať psychologické poznatky pri práci so žiakmi v triede,
• aplikovať nadobudnuté odborné vzdelanie v školských podmienkach,
• rozvíjať etiku sociálnej komunikácie študenta so všetkými účastníkmi edukačného procesu,
• posilňovať spôsobilosti pre plánovanie, riadenie a diagnostikovanie edukačnej činnosti,
• rozvíjať schopnosti študentov v oblasti školského manažmentu.