PEDAGOGICKÁ PRAX V PREGRADUÁLNEJ PRÍPRAVE UČITEĽOV

Pedagogická prax je zložitý proces, ktorý sa realizuje v podmienkach školskej reality vo vzájomnej interakcii viacerých subjektov. Subjekty pedagogickej praxe môžeme rozdeliť do troch základných skupín. Prvú skupinu subjektov pedagogickej praxe tvoria vysokoškolskí študenti – praktikanti. Osobnosťou vysokoškolského študenta a faktormi, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti v realizácii pedagogickej praxe, sme sa zaoberali v prvých dvoch kapitolách publikácie. Zjednodušene však môžeme praktikanta charakterizovať ako študenta študujúceho učiteľský študijný program, prostredníctvom ktorého sa v školskej praxi v podmienkach cvičnej školy pripravuje na výkon svojho budúceho povolania učiteľa. Druhú skupinu subjektov pedagogickej praxe predstavujú vysokoškolskí učitelia, ktorí zabezpečujú teoretickú prípravu a osvojovanie si poznatkov, jednak z pedagogických a psychologických disciplín, ale taktiež poznatkov z vedných odborov predstavujúcich aprobačné predmety praktikantov. Poslednú, no nie menej dôležitú skupinu subjektov pedagogickej praxe tvoria cviční učitelia. S. Kontírová a kol. (2010, s. 9) považuje za cvičných učiteľov tých učiteľov, ktorí „pracujú v trvalom pracovnom pomere na základnej alebo strednej škole a v období pedagogickej praxe sa stávajú spolupracovníkmi vysokej školy, ktorá študenta – praktikanta na ich školu vyslala. Pôsobia v pozícii ako:

• radcovia, ktorí poskytujú cenné rady týkajúce sa každodenného života v školskej triede, povzbudzujú študentov a pomáhajú im zvládať počiatočné ťažkosti,
• vzory profesionálov, ktorí študentom predvádzajú vzorový profesijný výkon v triede, rôzne prístupy k výučbe, rozmanité vyučovacie postupy, vzťah k žiakom, kolegom a pod.,
• zdroje informácií o kurikule, dokumentácii, charakteristikách žiakov, vyučovacích stratégiách a i.,
• tréneri, ktorí zodpovedajú za výcvik študentov v príslušných pedagogických schopnostiach,
• pozorovatelia študentov – praktikantov v triede,
• poskytovatelia spätnej väzby a podporovatelia schopností študentov kriticky refl ektovať a hodnotiť priebeh a výsledky vlastnej činnosti,
• poverení zhromažďovatelia informácií o priebehu praxe študentov a poskytovatelia konštruktívnej správy a hodnotenia praxe fakulte“.

Predloženú diferenciáciu rolí cvičného učiteľa zjednotila Z. Gadušová (2007) do troch základných rolí, v ktorých vystupuje cvičný učiteľ v procese realizácie pedagogickej praxe. Prvou je rola „vzoru“ (modelu), v ktorej vystupuje cvičný učiteľ najmä počas realizácie hospitačnej praxe. Praktikant pozoruje a analyzuje vyučovaciu hodinu realizovanú cvičným učiteľom. Cvičný učiteľ je preto pre praktikanta vzorom v rôznych oblastiach realizácie vyučovacieho procesu, od prípravy na vyučovací proces a jeho realizáciu – čo a ako učiť a naučiť, cez poznanie svojich žiakov a adekvátny prístup k jednotlivcom i celému kolektívu triedy žiakov, až po sebarefl exiu a analýzu vlastnej vyučovacej činnosti v realizácii konkrétnej vyučovacej hodiny. V role „poradcu“ dominuje cvičný učiteľ počas realizácie výstupovej a súvislej pedagogickej praxe. Cvičný učiteľ radí praktikantovi už v etape prípravy na vyučovaciu hodinu, čo má odučiť, ako to má urobiť a ako sa má na to pripraviť. Rola poradcu však nekončí realizáciou výstupu praktikanta, ale cvičný učiteľ v nej vystupuje i v procese analýzy odučenej hodiny praktikanta. Pri rozbore výstupu pomáha praktikantovi v rozvoji sebarefl exie a radí mu ako sa vysporiadať s prípadnými neúspechmi a zlyhaniami. Poslednou je rola „hodnotiteľa“, v ktorej cvičný učiteľ vystupuje už v spomínanom procese rozboru a analýzy výstupu praktikanta. Hodnotenie a spôsob jeho podania je pre priebeh praxe veľmi dôležitý. Závisí od neho nielen ďalšia realizácia výstupov pedagogickej praxe, ale aj rozvoj motivácie, prípadne demotivácie k samotnému učiteľskému vzdelávaniu a k výkonu budúcej profesie učiteľa. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné, aby cvičný učiteľ vystupoval voči praktikantovi v pozícii skúseného kolegu, ktorý mu vytvorí priestor a podmienky pre optimálnu realizáciu pedagogickej praxe, pomôže mu so zvládaním prípadných problémov, sprostredkuje mu realitu školskej praxe a poskytne spätnú väzbu o jeho edukačnej činnosti s cieľom rozvíjať jeho osobnostné i profesionálne kompetencie. J. Ivanovičová (2007) konštatuje, že kvalitný učiteľ nemusí byť kvalitným cvičným učiteľom. Cvičný učiteľ musí v priamej činnosti s praktikantom dokázať byť jeho kolegom, ale zároveň i expertom a nadriadeným, ktorý hodnotí jeho edukačnú činnosť. Autorka predkladá charakteristiku dobrého cvičného učiteľa zo štyroch hľadísk spracovanú na základe zahraničnej literatúry :

1. Zo všeobecného hľadiska:
• jasne formulovať svoje stanovisko,
• nebyť profesionálnym kritikom,
• nevyvolávať strach,
• nepoučovať,
• neodsudzovať,
• umožňovať výmenu názorov a skúseností,
• zohľadňovať, že tú istú tému možno realizovať viacerými postupmi,
• byť otvorený novým myšlienkam.
2. Z hľadiska akceptácie partnera pri rozhovore:
• byť empatický,
• akceptovať osobnosť praktikanta,
• nepoužívať výčitky,
• nepodceňovať požiadavky a prosby praktikanta, ale zodpovedne k nim pristupovať.
3. Z hľadiska práce so situáciami vo vyučovacom procese:
• kvalifikovane pozorovať,
• zvoliť objektívny uhol pohľadu,
• vytvoriť príležitosť, aby mohol praktikant svoju chybu sám odhaliť,
• používať konštruktívnu kritiku,
• zaoberať sa ťažkosťami a problémami praktikanta,
• posudzovať vyučovaciu hodinu a nie osobu praktikanta.
4. Z hľadiska hľadania a vytvárania riešení:
• spoločne pracovať na možnostiach zlepšenia,
• zdôvodňovať alternatívne návrhy,
• konkretizovať a realizovať návrhy,
• ponúknuť pomoc v oblasti pedagogiky (Havel, Šimoník, 2006, In: Ivanovičová, 2007).

Počas realizácie pedagogickej praxe vystupuje cvičný učiteľ vo viacerých rolách a z týchto rolí mu vyplývajú aj konkrétne úlohy, ktoré počas práce s praktikantom realizuje. Jednotlivé úlohy sa špecifi cky viažu ku konkrétnemu typu pedagogickej praxe, no vo všeobecnosti môžeme stanoviť tieto základné úlohy cvičného učiteľa :

• Po príchode praktikanta na pedagogickú prax nadviazať adekvátny vzťah založený na kolegialite a profesionalite vylučujúci posudzovanie osobnosti praktikanta na základe jeho výzoru.
• Spoločne s praktikantom vypracovať plán jeho edukačnej činnosti v konkretizácii príslušného typu pedagogickej praxe.
• Oboznámiť praktikanta s charakteristikou triedy, v ktorej bude pedagogickú prax realizovať. Upriamiť jeho pozornosť na žiakov so špecifi ckými vzdelávacími potrebami a informovať ho o špeciálnopedagogických spôsoboch práce s týmito žiakmi. Rovnako predstaviť praktikantovi i problémových žiakov (najčastejšie s poruchami správania), ktorí môžu negatívne ovplyvňovať realizáciu jeho pedagogickej praxe.
• Zrealizovať vyučovacie hodiny, ktorých sa praktikant zúčastňuje v pozícii hospitujúceho a následne počas rozborovej konzultácie poskytnúť mu stanoviská k hodnoteniu jednotlivých fáz vyučovacej hodiny, prípadne odpovede na otázky k riešeniu vzniknutých problémov počas vyučovacej hodiny.
• V prípade realizácie výstupov oboznámiť praktikanta s preberaným učivom a možnosťami jeho plánovania. Pomôcť študentovi rozvrhnúť si učivo vyučovacích hodín, v ktorých bude realizovať výstupy. V prípade potreby v rámci konzultácií pomôcť praktikantovi pri jeho samostatnej príprave na výučbu.
• Zúčastniť sa výstupu praktikanta na vyučovacej hodine a ku každému výstupu poskytnúť konzultáciu s uvedením analýzy a rozboru výstupu praktikanta, oboznámiť ho so silnými i slabými stránkami jeho edukačnej činnosti.
• Oboznámiť praktikanta s dokumentáciou triedneho učiteľa a zapojiť ho do mimovyučovacej činnosti (do školských krúžkov, aktivít školského klubu, schôdzok rodičov, a pod.).
• Vypracovať hodnotenie kvality realizácie pedagogickej praxe a oboznámiť praktikanta s jeho výsledkami.
• Spolupracovať s poverenými pracovníkmi vysokej školy resp. fakulty (predmetový didaktik, koordinátor pedagogickej praxe a pod.), ktorá praktikanta vyslala na cvičnú školu realizovať pedagogickú prax.

  Cvičný učiteľ je poradcom a sprievodcom študenta – praktikanta v jeho profesijnom rozvoji. Na jednej strane sa podieľa na komplexnom vedení praktikantov v procese získavania profesijných kompetencií (projektovať, realizovať a hodnotiť výučbu) a na druhej strane podporuje ich vlastnú iniciatívu a vytvára priestor na sebapoznávanie a sebarefl exiu praktikanta cez uvedomenie si vlastných nedostatkov a hľadanie ciest ich odstraňovania. Vzhľadom na dôležitosť a význam pedagogickej praxe je potrebné základné úlohy diferencovať podľa jednotlivých fáz realizácie pedagogickej praxe. Na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vypracovali návrhy úloh a činnosti cvičných učiteľov (http://www.pdf.umb.sk//pedagogicka-prax/pedagogicka-prax.html):

  1. Úvodné stretnutie.
     Pri prvom kontakte je potrebné, aby cvičný učiteľ:
  • zoznámil praktikantov s charakteristikou školy, diagnostikou triedy, tried – zloženie, dominantný spôsob práce, pravidlá správania sa v triede;
  • vymedzil spolu s praktikantmi jasné pravidlá spolupráce – príchod do školy, presný čas konzultácií spojené s návodom na vyučovanie, analýza výučby;
  • vypracoval individuálny plán praktikantom na praxi – časový harmonogram podľa požiadaviek pedagogickej praxe v jednotlivých semestroch štúdia;
  • zorientoval praktikantov v školských dokumentoch, v tematických celkoch preberaného učiva (ktorá a koľká vyučovacia hodina je v poradí, čo už žiaci dokážu a pod.);
  • rozdelil úlohy na pedagogické pozorovanie pri výstupe cvičného učiteľa a neskôr úlohy na pozorovanie praktikantov – kolegov, ktorí realizujú svoj výstup;
  • zoznámil sa s požiadavkami a stanovenými kritériami priebežného hodnotenia výstupov a záverečného hodnotenia praktikantov.
  2. Konzultácia prípravy na vyučovaciu hodinu praktikanta
     Praktikant potrebuje rôznu mieru intervencie v rôznych semestroch štúdia, vo vzťahu k svojim schopnostiam a k úrovni osobnej skúsenosti. V procese prípravy na výstup sa vytvára priestor na posilnenie realizačnej kompetencie študenta (komunikatívne, organizačné, riadiace a diagnostické zručnosti), ktorá sa prejavuje v jeho priamom kontakte so žiakmi. Pri prvých výstupoch je potrebné poskytnúť praktikantom väčšiu mieru pomoci pri práci s cieľom a tvorbe učebných požiadaviek a možnosti realizácie vyučovacej hodiny, postupne ich nechať pracovať len na základe vymedzenia témy, úloh a cieľa vyučovacej hodiny, akceptovať úsilie praktikantov o tvorivý prístup k príprave. Pri konzultácii je optimálne vychádzať z návrhu učebného cieľa, učebných požiadaviek a diskutovať o otázkach:
  • Aké učené úlohy sú zaradené v príprave na vyučovaciu hodinu na splnenie učebných požiadaviek? Sú k nim vhodné inštrukcie ? Sú vo vhodnej postupnosti?
  • Ako sa striedajú metódy a aká je organizácia činnosti, aký je ich časový rozsah? Aký didaktický materiál sa využije, aké bude usporiadanie učebne?
  • Aké metódy budú použité pre zvyšovanie motivácie a aktivity žiakov?
  • Aké prostriedky spätnej väzby budú použité?
  • Aké spôsoby hodnotenia a sebahodnotenia žiakov sa budú realizovať?
  • Ako bude udržiavaná pozornosť a disciplína žiakov pri striedaní činností?
  • Ako sa dá predchádzať rušivému správaniu žiakov?
  3. Činnosti cvičného učiteľa pri pedagogickom pozorovaní a realizácii výučby praktikantov
     V tejto fáze sa rozvíja refl exívna kompetencia (tvoria ju zručnosti pozorovať, hodnotiť, zaujímať vlastný postoj, refl ektovať svoju pozíciu, sebahodnotenie). Cvičný učiteľ môže v tomto procese pomôcť praktikantovi rozvíjať tieto zručnosti prostredníctvom ponuky vhodných úloh na pozorovanie svojich výstupov a výstupov kolegov – praktikantov a ich dôkladnou analýzou pri prezentácii výsledkov pozorovania zo strany praktikantov. Praktikanti môžu hodnotiť a sledovať pedagogické javy a procesy, ktoré sú uvedené v ich pozorovacom protokole. Ich analýza tvorí súčasť diskusie počas rozborov výstupov praktikantov.
  4. Rozbory vyučovacích hodín
     Cvičný učiteľ realizuje najskôr rozbory z vlastných vyučovacích hodín, na ktorých praktikanti hospitujú v priebehu náčuvovej praxe. Praktikantov zoznámi s postupom pri rozbore vyučovacích hodín a s kritériami hodnotenia výstupov praktikantov. Cvičný učiteľ umožní vyjadriť sa k vyučovacím hodinám:
     • praktikantom, ktorí hospitovali a uskutočňovali cielené pedagogické pozorovanie,
     • praktikantovi, ktorý odučil a prezentuje svoje zámery a reflektuje ich realizáciu.
     Pri rozbore je potrebné pridržiavať sa štruktúry protokolu na hodnotenie praktikanta a sústrediť sa hlavne na nasledovné oblasti:
     • plnenie cieľa, učebných požiadaviek,
     • didaktické stvárnenie učiva – vhodnosť učebných úloh a činností žiakov,
     • analýzu činnosti učiteľa a činnosti žiakov,
     • komunikáciu učiteľ – žiak (žiaci), prístup učiteľa k žiakom,
     • výchovné aspekty – rozvoj sociálnych a etických aspektov hodnôt, postojov, správania žiakov,
     • hodnotenie a vytváranie priestoru pre sebahodnotenia žiakov.
  5. Hodnotenie výstupov študentov
     Každý výstup praktikanta je cvičným učiteľom hodnotený podľa položiek v hodnotiacom protokole. Praktikant tak získa prehľad o svojich silných a slabších stránkach v procese realizácie výučby a môže sledovať pozitívne zmeny v rozvoji svojich učiteľských zručností. Na záver výstupovej praxe a súvislej praxe spracuje cvičný učiteľ štruktúrované záverečné hodnotenie praktikanta s udelením počtu bodov v závislosti na kvalite výstupov a s odporúčaniami pre rozvoj jeho profesijných kompetencií.
  Konkretizáciu vyššie uvedených úloh cvičného učiteľa počas realizácie konzultácií a rozborov predstavuje tabuľka č. 3