PEDAGOGICKÁ PRAX V PREGRADUÁLNEJ PRÍPRAVE UČITEĽOV

Na realizáciu pedagogickej praxe vplývajú viaceré faktory, ktoré v širších či užších súvislostiach ovplyvňujú jej kvalitu. A. Butašová (2007) rozdelila tieto faktory na vertikálne a horizontálne, teda prierezové, kde sa zodpovednosť v danom momente vykonávania, ale aj prípravy pedagogickej praxe, rozkladá medzi rôzne činitele. Vertikálne faktory charakterizuje od najvyššieho stupňa, ktorým je klíma v spoločnosti alebo celospoločenské vnímanie učiteľského povolania. Do tejto oblasti, samozrejme, patrí i fáza prípravy učiteľa a postavenie samotnej pedagogickej praxe. „Skúsenosť ukazuje, že tak ako spoločnosť neprijíma učiteľa ako mienkotvorného činiteľa, tak aj postavenie praxe je v rovine, keď školy skôr „trpia“ praktikantov, ako by o nich súťažili. Škola má z poskytovania praxe len v ojedinelých prípadoch pozitívny efekt s pridanou hodnotou. Ide o prípady keď sú školy zapojené do medzinárodných projektov, a týmto získavajú inú pozíciu medzi ostatnými školami.“ (tamtiež, s. 13). Na druhej vertikálnej pozícii je štát, zriaďovateľ a príslušná legislatíva. Z pohľadu realizácie pedagogickej praxe a postavenia cvičného učiteľa nie sú v súčasnosti žiadne rozdiely v jeho postavení oproti ostatným učiteľom v edukačnej praxi. Zriaďovatelia sa odvolávajú na nedokonalosť legislatívy, čím sa akoby sami zbavujú zodpovednosti za prípravu učiteľa, ktorý môže neskôr teoreticky pôsobiť i na školách v regióne daného zriaďovateľa. Ďalším faktorom je vysoká škola či univerzita, ktorá realizuje pregraduálnu prípravu učiteľa. Realizácia pedagogickej praxe je mnohotvárna a dôvodom je rôznorodosť zastúpenia počtu hodín, semestrov i typov v študijných plánoch, ktoré schvaľuje Akreditačná komisia vlády SR v rámci procesu akreditácie učiteľských študijných programov. Skutočnosť, že nie je legislatívne stanovený minimálny limit pre realizáciu pedagogickej praxe, spôsobuje rozličnú pripravenosť budúcich učiteľov. Ďalším vertikálnym faktorom je cvičná škola. Keďže ani tu neexistuje platná legislatíva, záleží na prístupe vedenia školy, či sa stane spolupracujúcou cvičnou školou a ako sa postaví k realizácii pedagogickej praxe. Úroveň pedagogickej praxe závisí od toho, ako je vedenie školy schopné zlepšiť podmienky cvičného učiteľa, ako sa vedenie zapája do samotnej praxe a akým spôsobom motivuje učiteľov, ale aj rodičovskú verejnosť pozitívne vnímať pedagogickú prax na svojej škole.

V rámci cvičnej školy najzodpovednejšiu úlohu má cvičný učiteľ, ktorý svojim pôsobením je vzorom pre praktikanta, je hodnotiteľom, ale aj sprievodcom daného povolania. Podobne ako v iných faktoroch, aj v tomto existuje nejednotnosť a situácia sa mení na každej škole. Spomínaná autorka konštatuje, že legislatíva nerieši otázku ďalšieho vzdelávania cvičných učiteľov a ich previazanosť s vysokou školou je minimálna a spočíva vo väčšine prípadov len na spolupráci s fakultným učiteľom. Kľúčovou osobnosťou v procese realizácie pedagogickej praxe je praktikant, ktorý je jednak ovplyvňovaný všetkými vyššie uvedenými faktormi, ale taktiež sám vstupuje do procesu realizácie ako jeho determinant. Vertikálne faktory ovplyvňujú pedagogickú prax v časových fázach bez ohľadu na to, či prax prebieha v danom momente alebo nie. Tieto faktory sú relatívne stále a ich intenzita klesá či stúpa v závislosti od vývoja spoločensko-ekonomickej situácie, medzinárodného vplyvu a realizovaného pedagogického výskumu.

Horizontálne faktory alebo prierezové sú tie, ktoré priamo pôsobia na pedagogickú prax v čase jej realizácie. „V danom momente transverzálne ovplyvňujú kvalitu procesu. Spoločenská klíma, postavenie učiteľa, jeho obraz v každodennosti motivuje alebo nemotivuje praktikanta v pokračovaní vybraného povolania. Praktikant vníma veľmi citlivo dianie okolo seba, vyhodnocuje podnety, prijíma alebo odmieta isté skutočnosti, ktoré z prostredia vysokej školy nepozná“ (Butašová, 2007, s.14). Značný vplyv na praktikanta a realizáciu pedagogickej praxe majú samotní žiaci, ktorí sa stávajú bez vlastného rozhodnutia jej subjektmi. Prostredníctvom svojho správania a konania podávajú praktikantovi spätnú väzbu nielen o jeho edukačnej činnosti, ale aj o ich postoji k edukačnému procesu a učiteľovi. Ich názory a postoje nebývajú iba pozitívne, čo sa odráža v disciplíne, v problémových prejavoch správania, neúcte voči autorite učiteľa (praktikanta) a v dehonestovaní jeho osobnosti spravidla kvôli slabšej materiálnej situácii a nízkemu sociálnemu postaveniu učiteľa v spoločnosti.