Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Zákonné články 16 a 7 z rokov 1791 až 1792 týkajúce sa maďarského jazyka:

„Zákonný článok 16

O neuvedení cudzieho jazyka do vybavovania verejných vecí a o zachovaní maďarčiny“

„Jeho najsvätejšie Veličenstvo ubezpečuje verné stavy a rády, že v žiadnych verejných činnostiach nebude zavedený cudzí jazyk. Aby sa však viac šíril a zušľachťoval rodný maďarský jazyk, bude na gymnáziách, akadémiách a na uhorskej univerzite ustanovený zvláštny profesor maďarského jazyka a slohu, aby tí, ktorí tento jazyk neovládajú a chcú sa ho naučiť alebo už znalí tohto jazyka sa v ňom túžia zdokonaliť, v oboch prípadoch našli príležitosť na splnenie svojich želaní. Avšak prejednávanie krajinských záležitostí bude teraz ešte prebiehať v latinskej reči.“

„Zákonný článok 7

O štúdiu a používaní maďarského jazyka“

„Na rýchlejšie dosiahnutie cieľa článku 16/1791 so súhlasom Jeho kráľovského Veličenstva stavy a rády rozhodujú, aby štúdium maďarského jazyka bolo v budúcnosti v hraniciach tohto kráľovstva povinným predmetom, aby postupne týmto spôsobom zastávali verejné úrady v rámci kráľovstva iba také osoby, ktoré pri ostatných právoplatne ukončených štúdiách preukážu svedectvom profesorov aj znalosť jazyka vlasti. Avšak v pripojených častiach (Sedmohradsko, Chorvátsko, Vojenská hranica) nech zostane nepovinným predmetom. Cudzinci, ktorí prichádzajú na uhorskú univerzitu alebo na akadémie kvôli štúdiu vied a nikdy sa nechcú usadiť v tomto kráľovstve, nech sú oslobodení od povinnosti učiť sa maďarský jazyk.

K požiadavke, nech kráľovská miestodržiteľská rada tým stoliciam, ktoré predložia svoje žiadosti v maďarskom jazyku, odpovedá v tých istých záležitostiach po maďarsky. Jeho najsvätejšie Veličenstvo milostivo nariadi, aby deputácia, ktorá bude pracovať na usporiadaní kráľovskej rady, zvážila a aby na nasledujúcom sneme predniesla svoje stanovisko k tejto otázke. Deputácia sa vyjadrí, akým spôsobom by spomenutá rada bola schopná odpovedať v maďarskom jazyku zákonným orgánom Uhorského kráľovstva píšucim jej po maďarsky v súvislosti s miestnou správou vykonávanou v rámci hraníc krajiny, podľa princípov jasne určených najsvätejším Veličenstvom v milostivom uznesení adresovanom stavom a rádom 22. júna.“

Zdroj: DVOŘÁK, Pavel (ed.). Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IX. Na prahu modernej doby: Súmrak stavovskej, úsvit národno-občianskej spoločnosti. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2008, s. 108-109.