Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Námestie J. Herdu 577/2

917 01 Trnava

+421 33 5565 221

Sekretariát

Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Prejavy slovenského národného hnutia

V druhej polovici 18. storočia a v 19. storočí možno pozorovať záujem ľudí združovať sa na základe určitých spoločných znakov – záujmov, profesie, politických názorov, dobročinných aktivít, lokálnej či náboženskej príslušnosti. V počiatočnom období, v období osvietenstva, združovali početné spoločnosti najmä vedcov a vzdelancov a vytvárali tak poväčšine uzavreté elitárske spoločnosti. Postupom času a s vyostrujúcim sa zápasom za národné práva možno badať výraznú snahu národných buditeľov organizovať a aktivizovať Slovákov v spolkoch a organizáciách s regionálnou či celonárodnou pôsobnosťou, ktoré si kládli za cieľ šíriť osvetu a rozvíjať národné povedomie. Spolky a spolkový život boli väčšinou záležitosťou mužov, ktorí sa prirodzene angažovali aj mimo svojho bežného priestoru často obmedzeného práve na rodinu, cirkev či povolanie.

V sledovanom období vzniklo pomerne veľké množstvo spolkov a organizácií, ktorým sa darilo viac či menej úspešne tieto ciele napĺňať. Je dôležité spomenúť, že spolková činnosť sa netýkala iba Slovákov na území Slovenska, ale presahovala aj za jeho hranice.

V závislosti od charakteru či zamerania môžeme rozlišovať celonárodné, regionálne, cirkevné, študentské, športové, osvetové a ďalšie spolky. K najvýznamnejším patrili napríklad Slovenské učené tovarišstvo (1792 – 1796), Učená spoločnosť malohontská (1808 – 1841), Učená spoločnosť banského okolia (1810 – 1844), Spoločnosť českoslovanská (1829 – 1837), Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej (1834 – 1850), Vzájomnosť (1837 – 1840), Spolky striezlivosti (1840 – 1874), Tatrín (1844 – 1848), Živena (1869 – 1955; obnovená 1990), Spolok sv. Vojtecha (1870 – 1949; obnovený 1990), Muzeálna slovenská spoločnosť (1895 – 1960; obnovená 1989) a iné. Kultúrnou ustanovizňou a hlavnou reprezentantkou Slovákov v druhej polovici 19. storočia sa stala Matica slovenská (1863 – 1875; obnovená 1919). Inštitúciami s osobitným významom pri šírení vzdelanosti a zabraňovaní odnárodňovaniu Slovákov boli patronátne gymnáziá.