Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Námestie J. Herdu 577/2

917 01 Trnava

+421 33 5565 221

Sekretariát

Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Viedenské memorandum (12. december 1861)

Viedenské memorandum predstavuje programový dokument slovenského národného hnutia, ktorý obsahovo dopĺňa a konkretizuje Memorandum národa slovenského z júna 1861. Bolo sformulované v období ďalšieho provizória, ktoré bolo vyhlásené v dôsledku rozpustenia uhorského snemu 22. júna 1861. Slovenskí politici, členovia Stáleho národného výboru, tak mali možnosť obrátiť sa s požiadavkami priamo na panovníka. Memorandum mu predložila osemčlenná delegácia vedená Štefanom Moyzesom 12. decembra 1861.

Memorandum pozostávalo z dvoch častí – prvou bol upravený text Memoranda národa slovenského, druhou Návrh na privilegiálnu listinu za zriadenie Hornouhorského slovenského Okolia. Dokumenty približovali vývin národného hnutia Slovákov, všetky prosbopisné akcie adresované panovníkovi a, samozrejme, predostrovalo staronové požiadavky – uznanie Slovákov za národ, uznanie slovenčiny za rokovací jazyk na uhorskom sneme, a už spomínané vymedzenie Okolia (dištriktu) ako formy národno-územnej samosprávy Slovákov; išlo teda o priznanie autonómie. Súčasťou Memoranda bola aj žiadosť o ochranu pred maďarizáciou v školách a úradoch.

Slovenské Okolie malo pozostávať z piatich čisto slovenských žúp a deväť žúp obývaných Slovákmi a Maďarmi malo byť rozdelených podľa rozhodnutia na to určenej komisie. Následne malo byť územie rozdelené na 16 okresov, na ktorých čele mal stáť náčelník vymenovaný panovníkom. Najvyšším orgánom Okolia mal byť krajinský snem a centrom sa mala stať Banská Bystrica. Autonómia Slovákov sa mala prejaviť v školstve, kultúre, súdnictve, administratíve, jazyku i v niektorých hospodárskych a daňových otázkach.

Panovník odovzdal Memorandum uhorskej dvorskej kancelárii a miestodržiteľskej rade, ktoré sa ním mali zaoberať a rozhodnúť o ňom. Pod vplyvom maďarskej opozície bol aj tento pokus Slovákov za vybojovanie si národných práv zamietnutý. Museli sa uspokojiť s prísľubom, že pri príprave národnostného zákona z neho budú čerpať podnety. Faktom však je, že k tomuto nikdy nedošlo. Namiesto toho sa Slováci dočkali rakúsko-uhorského vyrovnania (1867), ktoré ich na nasledujúce roky uvrhlo pod maďarskú nadvládu, z ktorej sa im podarilo vymaniť až po prvej svetovej vojne, keď vznikla prvá Československá republika (28. októbra 1918).