Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Spoločnosť českoslovanská (tiež Spoločnosť česko-slovanská alebo Spoločnosť československá) vznikla v roku 1829 ako samovzdelávací spolok študentov pri bratislavskom evanjelickom lýceu. Študenti lýcea sa však začali aktivizovať už v roku 1827, keď začali budovať knižnicu, ktorá mu potom slúžila. Spolok založili študenti najvyšších ročníkov, ku ktorým patrili napríklad Samo Chalupka, Karol Drahotín Štúr či Michal Miloslav Hodža. Oficiálne mu predsedal profesor lýcea, no v skutočnosti boli dôležitejší podpredsedovia z radov študentov.

V rokoch 1829 – 1835 sa činnosť spolku orientovala na aktivity bežných samovzdelávacích spolkov. Študenti sa v rámci stretnutí venovali príprave na svoje budúce povolanie, čo znamenalo zdokonaľovať sa v spisovnom jazyku evanjelikov. S týmto cieľom sa všetci členovia plne stotožňovali.

Keď v polovici 30. rokoch dochádza v dôsledku rozhodnutí uhorského snemu k protežovaniu maďarského jazyka, charakter a ideológia spolku sa začínajú pod vplyvom Alexandra Boleslavína Vrchovského, ktorý bol ovplyvnený poľskými a českými tajnými spolkami, postupne meniť. V roku 1834 sa začína do popredia dostávať myšlienka, aby sa Spoločnosť stala organizačným centrom národného hnutia. Jej činnosť sa mala rozšíriť na aktivity súvisiace s poznávaním národa, pozdvihovaním národného povedomia a rozvíjaním slovenskej kultúry. Členovia sa mali venovať štúdiu histórie, etnológie, geografie a jazyka. V tom istom roku sa stal podpredsedom spolku Ľudovít Štúr, ktorý nadviazal kontakty so Spolkom milovníkov reči a literatúry slovenskej. V almanachu Zora, ktorý tento spolok vydával, sa začali objavovať aj literárne práce členov Spoločnosti.

V roku 1835 sa Spoločnosť transformovala na jadro slovenského národného hnutia, začala sa zaoberať aj politickými otázkami a prevzala na seba dôležitú úlohu – aktivizovala už existujúce spolky a podporovala vznik ďalších, udržiavala s nimi čulý kontakt a tiež sa snažila podporovať národnobuditeľské aktivity u mládeže a ľudu. Ústrednou myšlienkou jej ideológie sa stala všeslovanská vzájomnosť, ktorá určovala všetku jej činnosť. Členovia spolku organizovali rôzne podujatia a vychádzky na pamätné miesta; k najznámejším patrí výlet na Devín v roku 1836, kde prijali slovanské mená. Z ďalších aktivít Spoločnosti je dôležité spomenúť vydanie almanachu Plody, zveľaďovanie knižnice či vlastnú literárnu tvorbu, ktorá bola publikovaná nielen v slovenských, ale aj českých časopisoch.

Zánik spolku sa spája so študentskými nepokojmi, ktorých cieľom bolo dosiahnuť väčšiu nezávislosť od škôl. Do nepokojov sa zapájali prevažne maďarskí študenti, zúčastnili sa však aj Slováci. Reakcia miestodržiteľskej rady bola pomerne rýchla a už na jar 1837 vydala nariadenie zakazujúce činnosť študentských spolkov. Dňa 5. apríla 1837 prestala Spoločnosť českoslovanská oficiálne existovať. Objavili sa úvahy o založení Matice slovenskej, ktorá by mohla zaniknutú Spoločnosť nahradiť. Pre vznik tejto organizácie však neboli vhodné podmienky; chýbali financie, šľachtický protektor i slovenskí vzdelanci, ktorí by mohli pôsobiť medzi širokými ľudovými masami. Mnohé aktivity na seba napokon vďaka Ľudovítovi Štúrovi prevzala Katedra reči a literatúry slovenskej. Radikálnejší členovia Spoločnosti sa však rozhodli založiť tajný ilegálny spolok Vzájomnosť (viď nižšie).