Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Približne desaťročná snaha Martina Hamuliaka, počas ktorej sa angažoval v oblasti rozvoja slovenskej kultúry a riešenia kľúčových otázok slovenského národného hnutia, vyvrcholila na prelome júla a augusta 1834 založením Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne. Stanovy spolku boli podpísané 1. augusta 1834. Jeho prvým predsedom sa stal zástupca evanjelikov Ján Kollár a tajomníkom zástupca katolíkov Martin Hamuliak.

Jedným z podnetov na jeho založenie bola skutočnosť, že maďarské jazykové a literárne vzdelávanie bolo realizované okrem iného prostredníctvom vydávania almanachu (literárny zborník vychádzajúci väčšinou raz ročne). Podľa tohto vzoru sa teda aj Slováci chceli snažiť podporovať materinský jazyk pomocou almanachu. Na prípravných stretnutiach ešte pred oficiálnym založením spolku sa jeho budúci členovia dohodli, že od nového roku začnú vydávať literárny almanach Zora.

Spolok si kládol za cieľ povzniesť slovenskú reč a literatúru a vzdelávať v nej ľudí. Jeho aktivity sa sústredili na pestovanie materinskej reči a tiež na podporu spolupráce mladobernolákovcov a priaznivcov češtiny, medzi ktorými panovali názorové rozdiely v chápaní slovenského národa. Chcel reprezentovať záujmy všetkých Slovákov. Tento ceľ sa nakoniec naplniť nepodarilo, pretože názorové rozdiely medzi evanjelikmi a katolíkmi boli príliš markantné. Skupina evanjelikov okolo Jána Kollára spolok po roku opustila. Almanach Zora, ktorý mal vychádzať raz ročne, však prezentoval príspevky od autorov z oboch konfesijných táborov. Napokon však vyšli iba štyri zväzky; v rokoch 1835, 1836, 1839 a 1840. Prispievateľmi almanachu sa stali významní slovenskí vzdelanci a literáti, napríklad Ján Hollý, Karol Kuzmány či Michal Godra. Keďže spolok, rovnako ako mnohé iné, nebol úradne potvrdený, jeho činnosť bola financovaná z účastinárskych vkladov, ktoré boli obmedzené možnosťami jednotlivcov.

Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej ako prvý nadkonfesijný slovenský literárny spolok zohral v kultúrno-národnom vývine 30. a 40. rokov významnú úlohu. Mal výrazný podiel na stmeľovaní slovenských národných síl a na rozvoji literárneho života. V 40. rokoch začala jeho aktivita postupne upadať a v roku 1850 ho Martin Hamuliak oficiálne rozpustil.