Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Muzeálna slovenská spoločnosť bola ako vedecká a kultúrna ustanovizeň založená 24. apríla 1893, no svoju činnosť začala až v auguste 1895, kedy boli potvrdené jej stanovy. Vznik Spoločnosti sa spája s relatívne zmierlivou národnostnou politikou nového ministerského predsedu Dezidera Bánffyho, ktorý sa rozhodol v zmysle národnostného zákona urobiť voči Slovákom mierne ústupky a inštitúciu povolil.

Cieľom Spoločnosti, ktorá na seba prevzala časť aktivít Matice slovenskej, a de facto sa stala jej pokračovateľkou, bolo zbierať, uchovávať a prezentovať hodnoty spojené so slovenskou kultúrou a slovenským územím a tiež rozvíjať vlastivedné disciplíny. S cieľom vystavovať svoje zbierky získala priestory Národného domu v Martine, kde bola zároveň umiestnená aj knižnica. Slovenská muzeálna spoločnosť sa tak popri Spolku sv. Vojtecha a Živene stala hlavnou kultúrnou ustanovizňou Slovákov v období dualizmu. Jej prvým predsedom bol Andrej Kmeť, ktorý zotrval vo funkcii až do svojej smrti.

V roku 1896 začala vydávať Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti a o dva roky neskôr aj Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorý sa stal prvým skutočným slovenským vedeckým časopisom. Spoločnosť sa zaslúžila o rozvoj zberateľstva a múzejníctva a organizovala archeologický výskum, vďaka čomu sa jej zbierky v priebehu rokov významne rozrástli. Finančné prostriedky na realizáciu výskumu, získavanie predmetov do zbierok a napokon i zabezpečenie vlastnej budovy plynuli do organizácie od domácich darcov, ale tiež od Slovákov v Amerike. Slovenská muzeálna spoločnosť ukončila svoju činnosť v roku 1960, kedy bola zakázaná. Svoje aktivity obnovila až po roku 1989.