Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Námestie J. Herdu 577/2

917 01 Trnava

+421 33 5565 221

Sekretariát

Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Situácia v poľnohospodárstve na Slovensku v „dlhom“ 19. storočí

Dôsledkom tereziánskej urbariálnej reformy bol stále citeľnejší nedostatok pôdy, pričom šľachtické veľkostatky (dominikál) niekoľkonásobne prevyšovali pozemky v držbe roľníctva (rustikál). Situáciu neuľahčovala ani často nesprávna klasifikácia akosti pôdy, na základe ktorej museli roľníci odvádzať neprimerané feudálne dávky a dane. Šľachta postupne zaberala čoraz viac poddanskej pôdy, v dôsledku čoho tvorili takmer polovicu vidieckeho obyvateľstva bezzemkovia, hofieri a želiari. Nepriaznivá situácia spojená s neúrodou v roku 1830 a preventívnymi opatreniami proti cholerovej epidémii vyústila v lete 1831 do Východoslovenského roľníckeho povstania. Povstanie vypuklo náhle, čo sa odrazilo na jeho slabej organizácii. Zásah vládneho vojska bol pomerne rýchly a efektívny. Povstanie sa podarilo v krátkom čase zlikvidovať. Udalosti však poukázali na neodkladnosť riešenia roľníckej otázky.

Problém s nerovnomernou držbou pôdy patril k hlavným problémom slovenského roľníctva a pretrvával ešte v druhej polovici 19. storočia, kedy jej prevažnú časť vlastnil malý počet veľkostatkárov. Z celkového množstva obyvateľstva pracujúceho v poľnohospodárstve bolo samostatných roľníkov a statkárov len o niečo málo viac ako jedna tretina. Takmer dve tretiny teda tvorili poľnohospodárski sluhovia, nádenníci a robotníci. Ruka v ruke s týmto stavom, ale tiež s nízkou úrovňou vzdelanosti ľudových vrstiev, ktorú sa nie práve systematicky snažili riešiť niektorí vzdelanci (najskôr Jozef Ignác Bajza či Juraj Fándly, neskôr štúrovci a i.) prostredníctvom literatúry, rástla zadlženosť roľníckeho obyvateľstva eskalujúca najmä na Zemplíne a Šariši. Nezanedbateľným problémom bola tiež roztrieštenosť pozemkov, ktorú mala vyriešiť komasácia pôdy. V konečnom dôsledku však mala pre roľníkov negatívny efekt, pretože často dostávali pôdu horšej kvality, a teda menej výnosnú. Situáciu slovenských roľníkov nepriaznivo ovplyvňovali aj opakujúce sa neúrody, najmä v posledných dvoch desaťročiach 19. storočia, ktoré boli nasledované obdobiami hladu a chorobami.