Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

V roku 1809 sa dostal do kresla ministerského predsedu Rakúskeho cisárstva Klemens Wenzel von Metternich, ktorý sa stal vykonávateľom Františkovej politiky. Bol zručným diplomatom, vďaka čomu sa mu v roku 1815 podarilo doslova ovládnuť Viedenský kongres a medzinárodnú politickú scénu. Jeho diplomatické zásahy na veľkých a malých diplomatických bojiskách sa niesli v znamení Františkovej zásady „nič nemeniť“. Tento prístup zaujali obaja muži aj voči národným hnutiam, ktoré sa začali šíriť Európou. Aj keď sa môže zdať, že obaja muži zdieľali rovnaké názory vo všetkých aspektoch vládnutia, nie je tomu celkom tak. Kým cisár bol zástancom konzervativizmu a centralistického riadenia, Metternich videl možnú cestu, ako by sa mohla krajina vyvíjať, vo federatívnom systéme, ktorý by priznával jednotlivým národom určitý stupeň samostatnosti. Pre túto myšlienku sa mu však cisára získať nepodarilo. Ich názory sa rozchádzali aj v otázke administratívneho aparátu, ktorý bol podľa Metternicha málo výkonný a vyžadoval reorganizáciu. Sám aj navrhol jeho reformu, no k realizácii nikdy nedošlo.

V roku 1811 František rozpustil snem a až do roku 1825 vládol prostredníctvom patentov. V máji 1821 sa stal Klemens W. Metternich dvorským, domovým a štátnym kancelárom, čo z neho spravilo najvplyvnejšiu osobu habsburskej monarchie hneď po panovníkovi. V krajine sa naplno rozvinul absolutistický režim označovaný ako „kabinetný“ absolutizmus, no známy je tiež ako metternichovský absolutizmus.