Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Viedenské marcové povstanie 1848/1849 vyšvihlo Alexandra Bacha do čela revolúcie. Spočiatku sa vo funkcii ministra spravodlivosti snažil organizovať svoju politiku tak, aby premenil monarchiu, ktorá ešte stále bojovala s feudalizmom, na modernú demokraciu s modernou správou. Ako liberálne zmýšľajúci politik vystupoval pomerne rázne voči separatistickým snahám Maďarov i zjednocovacím snahám Nemcov. Cieľom jeho vnútornej politiky bolo centralizované Rakúsko s demokratickou ústavou.

V roku 1849 sa stal ministrom vnútra a musel sa zamýšľať nad otázkou, či je vôbec možné udržať obrovskú a mnohonárodnú monarchiu, akou bolo Rakúsko, aj nejako inak, než prostredníctvom absolutizmu, aj keď osvietenského. Po nastolení Bachovho absolutizmuu (známy tiež ako bachovský absolutizmus alebo neoabsolutizmus) bolo všetkým zrejmé, že liberálne obdobie má tento politik za sebou. Nový systém vlády sa spájal okrem panovníka Františka Jozefa I. a Alexandra Bacha aj s kancelárom Felixom Schwarzenbergom, ktorý sa vo významnej miere podieľal na jeho budovaní.