Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945
Slovenský prestolný prosbopis (5. jún 1842)
Slovenský prestolný prosbopis vznikol z rovnakých dôvodov ako petícia Slovákov v roku 1840. Začiatkom 40. rokov 19. storočia totiž pripravili slovenskí vlastenci petíciu uhorskému snemu, v ktorej požadovali zastavenie silnejúcej maďarizácie, zrušenie maďarizačných zákonov a slobodný národný život. Petícia nevylučovala ani možnosť vytvorenia osobitného slovenského snemu. Táto petícia ale nebola úspešná, a tak bol o dva roky neskôr sformulovaný nový dokument reagujúci na zostrenú maďarizáciu, ktorá sa ešte viac zvýraznila po nástupe grófa Karola Zaia do úradu generálneho inšpektora evanjelickej cirkvi. Po svojom zvolení totiž vystúpil s prejavom, v ktorom vyhlásil, že národnostné snahy Slovákov sú „márnym mrhaním síl“. Z iniciatívy Jána Čaploviča bola zorganizovaná prosbopisová podpisová akcia, do ktorej sa svojím podpisom zapojili tisícky ľudí. Hoci bol Slovenský prestolný prosbopis podaný v záujme evanjelikov, môžeme ho považovať za prvé reprezentatívne vystúpenie Slovákov.
Prosbopis bol napísaný po nemecky a cisárskemu kancelárovi Klemensovi W. Metternichovi ho odovzdala 5. júna 1842 štvorčlenná delegácia vedená Pavlom Jozeffym. Dokument bol následne predložený panovníkovi Ferdinandovi V., respektíve predsedovi Štátnej rady arcivojvodovi Ľudovítovi (bratovi cisára). Slováci v ňom vyjadrili nesúhlas so zavedením maďarčiny ako úradného jazyka v Uhorsku a maďarizáciou ako takou, žiadali tiež vymenovať cenzora pre slovenskú literatúru, potvrdiť Katedru slovanskej (v zmysle československej) reči a literatúry, zriadenie nových katedier na ďalších školách, používanie latinského jazyka v cirkevných záležitostiach a v matrikách a používanie vlastného jazyka v kostoloch na evanjelických bohoslužbách.
Viedenská vláda tieto pomerne skromné jazykové požiadavky Slovákov nesplnila. Reakcia, ktorá sa objavila v maďarskej tlači, sa niesla v intenciách obviňovania slovenských evanjelikov z panslavizmu a vlastizrady. Slovenskí národovci vedení Ľudovítom Štúrom sa voči týmto obvineniam bránili ďalším prosbopisom. Aj tieto požiadavky zostali nesplnené, ale aspoň došlo k utlmeniu maďarizačných tendencií zo strany Karola Zaia i k zmierneniu protislovenských útokov z maďarskej strany.