Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Nitrianske žiadosti (známe aj ako Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej) predstavujú najvýznamnejší slovenský regionálny program. Boli vypracované Jozefom Miloslavom Hurbanom a skupinou jeho spolupracovníkov. Obsah dokumentu bol prečítaný a prijatý trojtisícovým davom na zhromaždení v Brezovej pod Bradlom. Žiadosti boli reakciou na zostrenú maďarizáciu a nedôsledné dodržiavanie marcových zákonov, ktoré formálne ukončili metternichovský absolutizmus a obdobie feudalizmu. Faktom ale je, že marcové zákony dali možnosť vzniknúť miestodržiteľskej rade a uhorskej dvorskej kancelárii, čo de facto posilnilo nezávislosť Uhorska od Viedne, ktorá bola zavŕšená rakúsko-uhorským vyrovnaním (1867). Hoci mali pôvodne podporiť vytváranie občianskej spoločnosti, v podstate otvorili cestu radikálnej maďarizácii.

Žiadosti vyzývali k rovnosti a bratstvu národov Uhorska a obsahovo nadväzovali na Liptovské žiadosti z 27. marca 1848. Tie boli prvým slovenským verejným vystúpením reagujúcim na maďarizáciu a nedotiahnutú petičnú akciu vedenú najskôr Ľudovítom Štúrom a potom Jánom Kollárom. Kollárova petícia požadovala zabezpečenie jazykovej rovnoprávnosti, zamedzenie odnárodňovaniu, zriadenie katedier československého jazyka, rozvoj vzdelanosti ľudu, slovenského cenzora či slovenské zastúpenie v uhorskom sneme. K odovzdaniu petície panovníkovi však nakoniec nedošlo. Liptovské žiadosti boli vo svojich požiadavkách výrazne skromnejšie, no prijatia sa nedočkali.

Nitrianske žiadosti rozpracovávali niektoré body Liptovských žiadostí; autori žiadali napríklad slovenské zastúpenie v stoličnej a krajinskej správe, používanie slovenčiny na rokovaniach orgánov a súdov, slovenských sudcov, zriadenie nižších a vyšších slovenských škôl, na ktorých by sa vyučovalo v slovenčine, a aby boli verejné oznamy a nariadenia zverejnené v slovenčine. Žiadali tiež možnosť používať popri uhorských zástavách aj zástavu slovenskú a prepustenie Janka Kráľa a Jána Rotaridesa z väzenia. Schválenie Žiadostí malo Slovákom zabezpečiť národný rozvoj, jazykové a politické práva, možnosť zhromažďovať sa či zakladať spolky.

Nitrianske žiadosti mali byť predložené stoličnému zhromaždeniu v Nitre, no namiesto toho boli označené za rebéliu a vláda na ich vyslancov poslala vojsko. Ľudovít Jaroslav Šulek i Daniel Jaroslav Bórik boli uväznení. Reakciou na tieto udalosti bolo aktivizovanie slovenského vzdoru, ktorý sa prejavil okrem iného i vypracovaním ďalších dokumentov.