Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Vďaka osvietenským myšlienkam, ktoré sa šírili v monarchii a osvietenským panovníkom, ktorí im nechávali voľný priebeh, mal možnosť vzniknúť prvý spolok združujúci slovenských osvietenských vzdelancov, ktorí sa snažili pozdvihnúť národný jazyk a napomôcť tak prebúdzaniu národného povedomia širokých vrstiev Slovákov. V roku 1792 tak vzniká v Trnave prvý celoslovenský národnokultúrny spolok združujúci najmä sympatizantov Bernolákovej slovenčiny. K vedúcim osobnostiam patril Anton Bernolák, Juraj Fándly či Václav Jelínek. Cieľom spolku bolo vydávať knihy a posilňovať tak pozíciu nového jazyka (bernolákovčiny), prostredníctvom ktorého chceli jeho členovia dosiahnuť zjednotenie slovenského národa a rozvíjať národný život.

Do spolku postupne vstupovali prívrženci nového jazyka, ktorí nielen odoberali knihy písané v novom jazyku, ale spolok aj finančne podporovali. Spolok sa postupne rozšíril aj do ďalších miest (Nitra, Veľké Rovné, Banská Bystrica, Solivar, Rožňava, Jáger, Spišská Kapitula, Ostrihom, Viedeň), kde vznikali pobočné stánky. Trnava mu však poskytovala zázemie aj vďaka Jelínkovej tlačiarni, ktorá tlačila všetky knihy v Bernolákovej slovenčine.

Aktivita trnavského stánku po Bernolákovom odchode v roku 1796 upadla a čiastočne sa obnovila až v roku 1802, keď do Trnavy prichádza profesor Juraj Palkovič, ktorý dokončil a vydal Bernolákov Slowár. Rokom 1796 však spolok oficiálne ukončil svoju činnosť, hoci vydavateľská činnosť v pobočných stánkoch v ostatných (najmä východoslovenských) mestách pokračovala až do začiatku 19. storočia. Spolok počas svojho pôsobenia vydal 11 titulov, počnúc Fándlyho prácami, cez hospodárske spisy, dejiny, divadelnú hru a kázne až po polemiky.

Slovenské učené tovarišstvo bolo prvým celoslovenským kultúrnym spolkom a v 90. rokoch 18. storočia predstavovalo najväčší kultúrny spolok v Uhorsku. Na poli slovenského národného obrodenia vykonal priekopnícku prácu. Bernolákovčina, spisovný jazyk, ktorý rozširoval, zasiahla tri generácie. Hoci spolok pomerne rýchlo zanikol, ovplyvnil či inšpiroval vznik ďalších spolkov a inštitúcií, ktoré naň svojou činnosťou nadväzovali. Spomeňme napríklad Spolok milovníkov reči slovenskej, Katedru reči a literatúry slovenskej, Literárnu spoločnosť banského okolia, Literárnu spoločnosť Malohontskú či Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej.