Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Najmä nepriaznivé udalosti týkajúce sa pracovných úrazov, tragédií či nespravodlivo obvinených a odsúdených primäli Slovákov v Amerike k tomu, aby sa začali združovať do organizácií a spolkov. Spočiatku začali zakladať menšie pomáhajúce spolky – úplne prvým bol Perší Uherszko-Szlovenszki v nyemoczi podporujuci Szpolek v New Yorku (1883). Za ním nasledovali už v pomerne rýchlom slede ďalšie, napríklad Cirkevný, v nemoci podporujúci spolok sv. Štefana kráľa v Hazeltone (1884), Slovenský rímsko katolícky podporujúci spolok sv. Štefana v Clevelande (1885) či Spolok sv. Cyrila a Metoda v Minneapolis (1888) a i. Podobou spolkov sa ich zakladatelia inšpirovali v novej vlasti, doma totiž takéto spolky nepoznali, nepotrebovali, ani nevyhľadávali.

V roku 1888, keď pricestoval do Ameriky Peter Víťazoslav Rovnianek, začal sa intenzívne zaujímať o propagovanie a vybudovanie väčšieho spolku, ktorý by bol pre všetkých Slovákov bez ohľadu na to, či žijú v zázemí alebo zámorí. Hneď v nasledujúcom roku sa z iniciatívy Štefana Furdeka stretli predstavitelia viacerých malých spolkov a zorganizovali sa do Prvej slovenskej katolíckej jednoty, ktorej úlohou bolo starať sa o duchovný, národný i sociálny život svojich členov. Pre Slovákov, ktorí kládli na prvé miesto národnú výchovu pred vieru, vznikol Slovenský národný spolok. Zaujímavosťou je, že Rovnianek sa angažoval aj pri vzniku spolku slovenských žien v Amerike. Vďaka jeho iniciatíve vznikla americká Živena, ktorá ideologicky nadväzovala na činnosť Živeny v zázemí. Dôraz teda kládla na vzdelávanie dievčat a žien i publikačné aktivity.

Vďaka činnosti, ktorú spolky realizovali, a tlači, ktorú vydávali (napríklad Amerikánsko-slovenské noviny), sa začal z amerických Slovákov formovať uvedomelý a emancipovaný slovenský národ. V nasledujúcich rokoch vzniklo ešte niekoľko ďalších organizácií, ale žiadna z nich nespĺňala pôvodnú myšlienku – podporovať Slovákov doma i v Amerike.