Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Pohyby ľudí naprieč celou zemeguľou patria k prirodzeným procesom vo vývoji ľudskej spoločnosti. Hoci dôvody a smer, ktorým sa presúvali, sú pre jednotlivé etapy vývoja ľudstva špecifické, predsa len je možné v rámci nich identifikovať určité spoločné menovatele. K azda najväčšiemu voľnému presunu ľudí dochádza v priebehu 19. storočia, konkrétne od 30. rokov do začiatku prvej svetovej vojny. Práve do tejto migračnej vlny zasiahlo, na naše pomery vo veľkej miere, i obyvateľstvo odchádzajúce z územia dnešného Slovenska. Slováci začali hromadne opúšťať územie Horného Uhorska po revolúcii v rokoch 1848/1849. O masovom vysťahovalectve z tohto územia možno hovoriť približne od 70. rokov, no najmä v 80. rokoch 19. storočia, pričom vysťahovalecká vlna do Spojených štátov amerických a Kanady vrcholila v rokoch 1905 – 1907. Za zmienku stojí tiež fakt, že prvé zdokumentované správy o odchode Slovákov do Spojených štátov amerických a Južnej Ameriky siahajú do 18. storočia. Do prvej svetovej vojny tak opustilo územie Slovenska približne 600 000 Slovákov, čo činilo viac ako pätinu obyvateľov Slovenska. Spomedzi tých, ktorí opustili Uhorsko, predstavovali až 60% odídencov nemaďarské národnosti. Slováci sa zaradili medzi národy, ktoré mali vzhľadom na počet obyvateľov najväčší podiel vysťahovalcov.