Kapitoly z dejín Slovenska 1740 – 1945

Čo sa o vysťahovalcoch a vysťahovalectve písalo v slovenskej dobovej tlači?

DENNÉ ZPRÁVY.

VYSŤAHOVALCI.

„(…) Možno si predstaviť zarmucujúcejšieho zjavu, ako je ten, že v ľudských srdciach láska ku rodnej pôde už zcela zhasla? Že agentov sľub a neistý výhľad na dennú mzdu rozviklať môže klátivého človeka v najvnútornejších citoch a že za pár korún kedykoľvek hotový je vzdať sa rodnej chatrče?

Tak ďaleko sme došli, my Slováci. Na nás hromžia, že sme nie dobrí vlastenci a od desaťročí vykonávajú nám len také, čo nás od milej domoviny odpudzuje. Čo na nej milého? Že ťa posmievajú, na halene že sa ti smejú a na remeslo pľujú a že nad zvukmi materinskej reči tvojej úškľabkov majú len? Alebo že hajno haličských židov pustia na teba, ako kopovov na zver?

(…) Ale, i dľa štatistického výkazu dosiahli sme už slušný rekord. Za mesiac (pozn. november 1900) 6760, to je za rok 80 tisíc.

No a tých, o ichž úteku žiaden úrad ničoho nevie, tiež neslobodno zastierať.

Ešte sa snáď príliš priaznive domýšľame, keď ceníme, že počet vysťahovalcov je trojnásob väčší, nežli ho štatistika udáva. A to znamená 200-220 tisíc duší ročnej straty.

Z tých 6760 vysťahovalcov bolo 1500 Slovákov, za toľko Rumunov, do 2000 sikulských a dolnozemských Maďarov, potom Nemcov, Srbov atď. Vysťahovalectvo je teda u nás nie biedou len jednoho národa, ale biedou všeobecnou a ťažko dopadá i na samé Maďarstvo.

Táto okolnosť snáď vzbudí i spiacu verejnú mienku maďarskú – jestli táto ešte dá sa zbudiť.“

Zdroj: Denné zprávy. Vysťahovalci. In: Slovenský denník, roč. 2, 11.1.1901, č. 9, s. 1-2.